Bratislava 25. augusta (TASR) - Nový štátny vzdelávací program, ktorý začne platiť v prvých ročníkoch základných škôl od septembra, neprikazuje každej škole začínať deň ranným kruhom. Je to jedna z možností, ako vytvárať bezpečné a podnetné prostredie, nie povinný organizačný prvok každej školy. Pre TASR to uviedla riaditeľka Združenia základných škôl Slovenska (ZZŠS) Eva Horníková.

„Tam, kde sa využíva, môže trvať niekoľko minút. Žiaci sa pozdravia, povedia, ako sa cítia, čo ich čaká, môžu pomenovať problém alebo sa spoločne naladiť na učenie,“ povedala riaditeľka ZZŠS. Učiteľ pritom podľa jej slov získava dôležitú spätnú väzbu o atmosfére v triede. „Ranný kruh podporuje komunikačné schopnosti, vzájomné počúvanie, rešpekt, pocit spolupatričnosti a bezpečia,“ tvrdí.

Ranné kruhy podľa Horníkovej nie sú stratou vyučovacieho času. Horníková, ktorá je zároveň riaditeľkou Základnej školy Karloveská v Bratislave, uviedla, že ak učiteľ včas zachytí napätie, konflikt, obavu alebo únavu žiakov, môže predísť problémom, ktoré by neskôr narušili celý deň. „Bezpečné školské prostredie, duševné zdravie a dobrá klíma školy už nemôžu byť okrajovými témami. Sú predpokladom toho, aby sa žiak vôbec dokázal sústrediť a učiť sa,“ uviedla.

Po rannom kruhu môže podľa Horníkovej nasledovať štandardné vyučovanie slovenského jazyka, cudzieho jazyka, matematiky či ďalších vzdelávacích oblastí. „Čítanie, písanie a počítanie zostávajú pevnými základmi vzdelávania. Mení sa najmä spôsob, akým sa tieto zručnosti rozvíjajú,“ povedala. Napríklad namiesto niekoľkých úplne oddelených aktivít môže učiteľ pripraviť spoločnú tému Naša cesta do školy. Ako priblížila, žiaci môžu rozprávať o svojej ceste a rozvíjať slovnú zásobu, čítať jednoduchý text, zakresliť trasu alebo pracovať s orientáciou v priestore, spočítať dopravné prostriedky, hovoriť o bezpečnosti, výtvarne spracovať svoju ulicu či pracovať samostatne aj v skupine. „Žiaci sa pritom stále učia konkrétne vedomosti a zručnosti, ale vnímajú ich vo vzájomných súvislostiach,“ povedala Horníková.

Prváci budú pracovať individuálne, vo dvojiciach aj v skupinách. „Budú počúvať výklad, ale zároveň sa viac pýtať, pozorovať, skúšať, objavovať a vysvetľovať svoje postupy. Učiteľ zostáva odbornou autoritou, no častejšie bude aj sprievodcom, ktorý vytvára situácie, v ktorých žiak na poznanie aktívne prichádza,“ vysvetlila.

Dôležité podľa Horníkovej je, aby rodičia neočakávali jeden univerzálny model dňa. „Nové kurikulum poskytuje školám väčšiu mieru flexibility. Každá škola musí organizáciu vyučovania prispôsobiť svojim žiakom, personálnym možnostiam, priestorom a vlastnému školskému vzdelávaciemu programu,“ uzavrela.