< sekcia Slovensko

Horská záchranná služba oslavuje 15 rokov, ukázala záchranu v jaskyni

Na snímke základný tábor pri ukážke jaskynnej záchrany v Belianskej jaskyni počas Dňa Horskej záchrannej služby (HZS), ktorý sa konal pri príležitosti 15. výročia vzniku HZS 14. októbra 2017. Foto: TASR/Adriana Hudecová

Speleozáchrane sa v súčasnosti na Slovensku venuje 28 profesionálnych a 15 dobrovoľných horských záchranárov.

Tatranská Kotlina 14. októbra (TASR) – Horská záchranná služba (HZS) v týchto dňoch oslavuje 15. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti dnes mohli návštevníci Belianskej jaskyne vidieť ukážky jaskynnej záchrannej činnosti. „Dnešný Deň Horskej záchrannej služby je zároveň oslavou našich 15. narodenín. Za tých 15 rokov sme absolvovali už cez 26.300 výjazdov, z toho viac ako polovicu tvorí záchrana na lyžiarskych svahoch,“ uviedol pre TASR riaditeľ HZS Jozef Janiga.

Podľa neho sa za tieto roky HZS vyprofilovala na profesionálnu organizáciu, ktorá spĺňa alpské štandardy. Kým na začiatku tu pracovalo 86 ľudí, dnes HZS tvorí 135 záchranárov, ktorí sú špecialisti na pozemnú, leteckú či jaskynnú záchranu a patria sem aj kynológovia. „Čo nás veľmi teší, podarilo sa nám horských záchranárov začleniť do štátnej služby, takže si naozaj našli úctivé miesto v našej spoločnosti, podobne ako hasiči alebo iné silové zložky. Došlo k výraznej obmene techniky, jednak sme vymenili autá, mnoho vecí sa zmenilo aj v postupoch záchrany, ťažké oceľové laná sme vymenili za ultraľahké, zmenila sa výstroj, výzbroj, napr. oblečenie je na úplne inej úrovni ako pred tými 15 rokmi,“ vymenúva Janiga s tým, že HZS potrebuje v budúcom období najmä zlepšiť zázemie pre horských záchranárov, ale aj vozový park. Okrem toho je podľa neho nutné sa zlepšiť v oblasti leteckej techniky.

Jednou zo zložiek HZS je aj záchrana ľudí v jaskyniach na Slovensku, tá sa dosť odlišuje od pomoci záchranárov napr. v horskom prostredí. „V jaskyni je väčší časový interval, kým sa dostaneme k zranenému. Človek, ktorý sa zraní v jaskyni, je stále v nejakej konštantnej teplote napr. šesť stupňov pri 100-% vlhkosti. Čiže okrem toho, že má nejaké zranenie, ktoré je na povrchu možno banálne, v jaskyni mu hrozí aj podchladenie. Všetko sa týmto komplikuje,“ priblížil vedúci speleozáchrany na Slovensku Peter Nemec s tým, že aj pohyb pod zemou je oveľa náročnejší ako pohyb vo vysokohorskom teréne.

Záchranári sa musia často plaziť, preliezť a nosidlá posúvať cez úzke štrbiny, a zároveň byť takmer stále vo vode. Každá jaskyňa na Slovensku má podľa Nemca svoje špecifiká, horskí záchranári často pomáhajú aj jaskyniarom, ktorí ešte len objavujú nové podzemné priestory. Speleozáchrane sa v súčasnosti na Slovensku venuje 28 profesionálnych a 15 dobrovoľných horských záchranárov.

HZS má svoje strediská vo Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách, Veľkej a Malej Fatre, v Slovenskom raji a patrí pod ňu aj Stredisko lavínovej prevencie. Je zriadená zákonom o HZS a patrí pod Ministerstvo vnútra SR. Už niekoľko rokov je jej súčasťou aj tiesňová linka 18300 a nedávno spustili aj mobilnú aplikáciu HZS.