Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 18. máj 2024Meniny má Viola
< sekcia Slovensko

Horská záchranná služba je najvyťaženejšia v zime pre množstvo zásahov

Na archívnej snímke z 22. januára 2020 horský záchranár-psovod Zdeno Krajčí z oblastného strediska Nízke Tatry-sever a 8-ročný nemecký ovčiak Deny počas výcviku. Zdeno Krajčí pokračuje v rodinnej tradícii svojho otca a zároveň pritiahol k povolaniu horského záchranára aj svojho syna. Foto: TASR - Vladimír Benko/MV SR

Približne pri 30 percentách všetkých zásahov sa používa aj letecká technika.

Vysoké Tatry 17. decembra (TASR) – Horská záchranná služba (HZS) je najvyťaženejšia v zime. Dôvodom je väčšie množstvo zásahov hlavne v súvislosti s úrazmi na lyžiarskych svahoch a navyše záchranné akcie sú oveľa náročnejšie pre poveternostné podmienky. Uviedol to pre TASR riaditeľ HZS Jozef Janiga s tým, že v roku 2019 mali celkovo 2883 zásahov a z toho zhruba 800 zásahov bolo v letnom období. Približne pri 30 percentách všetkých zásahov sa používa aj letecká technika.

Ako ďalej priblížil, za posledné roky evidujú trend, že ľudia začali chodiť do hôr v neskorších hodinách, ako to bolo v minulosti. „Z ľudí sa tiež vytratila pokora, čoho príkladom sú odpadky, ktoré vidíme na chodníkoch,“ podotkol Janiga. Pozitívom je podľa jeho slov to, že ľudia majú v súčasnosti kvalitnejší výstroj do hôr.

Riaditeľ HZS hovorí o viacerých chybách, ktoré robia ľudia v zime. Mnohým lyžiarom chýba lyžiarska prilba. „Stretávame sa aj s tým, že osoby, ktoré sú povinné mať takéto prilby - deti do 15 rokov, ju nemajú. Ďalším problémom je zle nastavené lyžiarske viazanie. Tie vypínacie sily nie sú stavané na váhu lyžiara. Je to hlavne pri lyžiach, ktoré sú z požičovní,“ skonštatoval Janiga. Najväčším problémom je podľa neho nezvládnutie rýchlosti hlavne na strmých svahoch pre rýchle carvingové lyže. Často dochádza k zrážke lyžiarov alebo lyžiara do rôznych predmetov mimo zjazdových tratí, ako sú stromy, snežné delá alebo iné prekážky. „Tieto zrážky sú väčšinou fatálne,“ dodal.

V horskom teréne je zase problémom lavínové nebezpečenstvo. Skialpinisti a peší turisti by mali vedieť posúdiť lavínovú situáciu, mať so sebou správny výstroj, a to je lavínový vyhľadávací prístroj – lavínová sonda, lavínová lopatka a na privolanie pomoci mobilný telefón s nabitou batériou. „Odporúčame si nainštalovať aplikáciu HZS, kde v prípade privolania pomoci dostávame cez ňu GPS súradnice, čiže tá záchranná akcia je oveľa rýchlejšia,“ ozrejmil riaditeľ.

Horská záchranná služba predstavila v lete novú aplikáciu. Momentálne ju má stiahnutú viac ako 33.000 ľudí. „Viaceré prípady boli nahlásené cez túto aplikáciu. V prípade, ak nie je dobrý signál, tak dokážeme s postihnutým aj četovať pomocou SMS správy. Pre návštevníkov je tam aj kopec iných funkcionalít, či už je to momentálny stupeň lavínového nebezpečenstva alebo iné výstrahy, ktoré sa v danom pohorí vyskytujú,“ doplnil Janiga.

Riaditeľ odporúča turistom v zime, aby chodili na túry skoro ráno, nech sú najneskôr už o 16.00 h dole. Podľa jeho slov sú potrebné aj turistické paličky pre rovnováhu alebo pre prípad nechceného pošmyknutia a tiež stúpacie železá. Pokiaľ budú na chodníku, stačia retiazkové a ak idú do exponovanejších terénov, tak horolezecké mačky. „Čo sa týka oblečenia, treba mať rezervné vrstvy spodného oblečenia, perovú bundu, čelovku, teplý čaj a prísun nejakej energie. Je to hlavne preto, že telo spotrebuje v zimnom období pri výkone oveľa viac energie ako v lete,“ dodal Janiga.