Bratislava 9. januára (Teraz.sk) – Nemecká polícia, podobne ako policajné zložky v Belgicku, Francúzsku a ďalších štátoch, predpokladala, že by počas prelomu rokov mohlo prísť k bezpečnostným problémom. Keď však nastal problém so sexuálnym obťažovaním žien v Kolíne, Hamburgu a ďalších nemeckých mestách, napriek tomu zlyhala. V TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.



„Rozhodne museli očakávať nejaké iné udalosti, obzvlášť po Paríži. Tých policajtov tam malo byť veľa a mali zasiahnuť,“ povedal. Až vyšetrovanie podľa neho ukáže, či išlo organizovanú akciu, alebo nevydarenú silvestrovskú „zábavu“.

„Nálady v spoločnosti, a je jedno, či je nemecká, dánska, švédska, slovenská, sú naladené proti utečencom. Princíp kolektívnej viny sa však uplatňovať nemôže,“ poznamenal na margo prebiehajúceho vyšetrovania Hrabko.

Ak sa nemecká polícia snažila v prvých dňoch situáciu zľahčovať, správala sa podľa Hrabka nerozumne, lebo problém takéhoto rozsahu sa „ututlať“ nedá. Upozornil však, že v záujme polície bolo v prvom rade incidenty vyšetriť a priskorá medializácia by mohla páchateľov vyplašiť.



Podľa Hrabka je možné oceniť snahu o vyslanie slovenských policajtov do Macedónska, aj spoluprácu s Rakúskom. To však podľa neho neznamená, že Slovensko v migračnej otázke postupuje správne. „Nerobíme to tak, ako by sa to malo. V takom prípade by sme nedávali sťažnosť na súd a akceptovali by sme kvóty tak, ako väčšina krajín EÚ. Vidíme, že sa s nimi únia aj tak veľmi neponáhľa,“ poznamenal.

Súhlasí však s premiérom Ficom v tom, že spolupráca s Rakúskom v Gabčíkove funguje dobre. Slovensko totiž poskytlo ubytovanie niekoľkým stovkám migrantov, ktorí žiadajú o azyl v Rakúsku. „Pomáhame inej krajine, ktorá má preplnené kapacity. Tak majú vyzerať dobré susedské vzťahy. Ale nerieši to situáciu, ktorá v EÚ je, a to je aktuálnych jeden a pol milióna migrantov,“ poznamenal Hrabko.

„Už teraz by mali prebiehať prípravné práce, ako ochrániť hranicu Európskej únie. Zatiaľ vidíme, že sa ochraňujú samostatné štáty, začínajú kontroly na hraniciach v Taliansku, Švédsku, Dánsku, uvažuje o tom aj Nemecko. Nehovoriac už o Maďarsku. Staviame ploty vo vnútri Európskej únie namiesto toho, aby sme ich stavali okolo,“ povedal.

Hrabko sa nestotožnil s názorom prezidenta Andreja Kisku, ktorý v novoročnom prejave uviedol, že sa téma migrantov na Slovensku preceňuje. „Vyjadrenie prezidenta podľa mňa nebolo veľmi adekvátne. Čo sa týka Nemecka, sa týka aj Slovenska. Sme v Európskej únii v jednej kaši. Sme členmi EÚ a neznamená to, že keď má teraz problém Nemecko, nemá ho, alebo ho nemôže mať v budúcnosti aj Slovensko. Prezident podceňuje situáciu,“ povedal Hrabko.

Prejav prezidenta označil za zaujímavý až prekvapujúci. „Podľa niektorých mal viac pokarhať vládu za to, čo sa nedarí, podľa iných pochváliť za to, čo sa darí. Aj to, aj to v tom prejave nájdeme, ak chceme. Pre mňa bolo zaujímavé, že nespomenul justíciu, ktorú si pôvodne zobral do vienka pri svojom nástupe do funkcie a nespomenul korupciu, aj keď požil výraz „klientelizmus“,“ povedal Hrabko s tým, že v takomto prejave nič nie je náhodné.

„A zaujímavý bol skrytý útok na Roberta Fica, keď povedal, že spájanie utečeneckej krízy s terorizmom považuje za politickú manipuláciu,“ upozornil Hrabko. Premiér však podľa neho hodenú rukavicu využil na to, aby sa etabloval v téme, z ktorej politicky profituje.

Smer-SD mediálne ťaží aj zo sociálnych balíčkov a podľa Hrabka si opozičné strany nemôžu dovoliť postaviť sa proti nim. „Opozičné strany neodsúdia balíčky. Tým by iba vyplašili voličov a nahnali ich Smeru do košiara,“ poznamenal.

Na margo vyjadrení Bélu Bugára, podľa ktorého opozícia nevyužila štyri roky na konsolidáciu, poznamenal, že podiel na tomto stave má aj predseda Mosta – Híd. „Vieme, že zlyhala aj Ľudová platforma,“ pripomenul pôvodnú dohodu medzi KDH, Mostom – Híd a SDKÚ-DS.

Slovenská národná strana sa podľa Hrabka prísľubom predložiť návrh ústavného zákona o zákaze privatizácie strategických podnikov približuje k Smeru-SD, ktorý je v rétorickej rovine tiež proti privatizácii. „Ústavný prísľub môže dať hocikto. Dať prísľub je ľahké, ťažké je zohnať 90 hlasov na ústavný zákon,“ upozornil Hrabko.

Za rétoriku považuje aj vyhlásenie lídra SaS Richarda Sulíka, ktorý by v prípade účasti vo vláde preferoval kreslo ministra financií. „Neexistuje žiadna možnosť, aby si Richard Sulík vyberal, že chce byť ministrom financií. Bude mať problém dostať sa do parlamentu,“ poznamenal Hrabko. „SaS sa ľahko hovorí, že nepôjde so Smerom do vlády, lebo Smer nechce SaS. Tak isto SaS nechce KDH, ani Most, len ako najkrajnejší prípad,“ dodal Hrabko.