Už po 97-krát si tento rok pripomenie celý slovenský národ tragickú a do dnešných dní nevyjasnenú smrť generála Milana Rastislava Štefánika, uviedol podpredseda SNS.
Autor Teraz.sk/TASR
Bratislava 3. mája (Teraz.sk) - Za svojho hrdinu pokladali Milana Rastislava Štefánika čechoslovakisti aj autonomisti, ľudáci aj partizáni, demokrati i komunisti, kým im z Moskvy nenakázali, že to má byť ináč, federalisti, aj stúpenci boja za samostatnú Slovenskú republiku na začiatku 90. rokov minulého storočia, liberáli, kresťanskí demokrati i ľavičiari. Pri príležitosti blížiaceho sa výročia Štefánikovej smrti to uviedol podpredseda Slovenskej národnej strany Anton Hrnko.
Už po 97-krát si aj tento rok 4. mája celý slovenský národ pripomenie tragickú a do dnešných dní nevyjasnenú smrť generála Milana Rastislava Štefánika. Z hľadiska moderných slovenských dejín bol podľa Hrnka jediným slovenským politikom, ku ktorému sa hlásili predstavitelia všetkých slovenských politických smerov.
"Pri našom všeobecne zaužívanom zvyku bičovania sa vlastnými dejinami je hádam jediným slovenským dejateľom, ktorý nebol z jednej či druhej strany označený za kontroverzného. Bol to jeho neobyčajný osud, ktorý ho v pravej dobe vyniesol do čela ujarmeného národa a ktorý zavŕšil jeho život v čase, keď jeho národ ochutnával prvé, možno aj nie celkom sladké plody národnej slobody," konštatoval Hrnko.
Zdôraznil, že Slovenská národná strana si mimoriadne ctí zásluhy M. R. Štefánika v boji sa národné oslobodenie. "Členovia SNS sa inšpirujú jeho osobnosťou pri svojej vlastnej práci a aktívne šíria jeho odkaz v radoch slovenského obyvateľstva. Je len prirodzené, že si pamiatku nášho hrdinu pripomenieme ako na ústredných oslavách v Košariskách a na Bradle, tak aj v ďalších obciach po celom Slovensku. Veríme, že tak urobia aj mnohí ďalší, aby sme tým dokumentovali, že slovenský národ nezabúda na tých, ktorí sa zaslúžili o jeho slobodný život," dodal Hrnko.
Štefánik je podľa Hrnka vzorom v húževnatosti, odhodlanosti, nekompromisnosti, nezištnosti a vytrvalosti v práci za národ a pre národ. "Napriek tomu, že dosiahol významný osobný úspech vo vede v cudzej krajine, keď sa mu naskytla prvá možnosť urobiť niečo pre slovenský národ v jeho domovine, nezaváhal ani na okamih. Celým svojím telom aj duchom sa zapojil do zápasu za národné oslobodenie Slovákov v rokoch prvej svetovej vojny a vytrval v ňom až do samého konca," povedal. "Dalo by sa uviesť veľa významných etáp jeho života, v ktorých ukázal neobyčajné schopnosti svojej osobnosti, ale hádam najsignifikantnejším v tomto je jeho rýchly vojenský hodnostný postup. Aj z hľadiska vojenských dejín nie je veľmi časté, že vojak, ktorý začne svoju vojenskú kariéru v hodnosti desiatnika, sa stane za štyri roky brigádnym generálom. Aj keď zohľadníme, že to bolo vo vojne, tento vojenský postup je svedectvom samým o sebe," upozornil Hrnko.
"Milan Rastislav Štefánik sa mimoriadne zaslúžil o národné oslobodenie Slovákov z útlaku, ktorému boli vystavení v Rakúsko-Uhorsku, a vytvorenie prvej Česko-Slovenskej republiky, vyhlásenej na konci októbra 1918. Užívať a rozvíjať výsledky svojej práce v oslobodenej republike mu však nebolo dožičené," dodal.
"Zahynul ani nie 39-ročný pri leteckej katastrofe pri Vajnoroch, keď sa vracal domov z Talianska," pripomenul Hrnko. "Smrť generála a ministra sa dodnes nepodarilo objasniť a pravdepodobne sa to nikdy ani nepodarí. Ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že Slováci v jeho osobe našli nespochybniteľný príklad vôle bojovať za svoj národ a byť v tomto príkladom ostatným," uzavrel podpredseda SNS.
Už po 97-krát si aj tento rok 4. mája celý slovenský národ pripomenie tragickú a do dnešných dní nevyjasnenú smrť generála Milana Rastislava Štefánika. Z hľadiska moderných slovenských dejín bol podľa Hrnka jediným slovenským politikom, ku ktorému sa hlásili predstavitelia všetkých slovenských politických smerov.
"Pri našom všeobecne zaužívanom zvyku bičovania sa vlastnými dejinami je hádam jediným slovenským dejateľom, ktorý nebol z jednej či druhej strany označený za kontroverzného. Bol to jeho neobyčajný osud, ktorý ho v pravej dobe vyniesol do čela ujarmeného národa a ktorý zavŕšil jeho život v čase, keď jeho národ ochutnával prvé, možno aj nie celkom sladké plody národnej slobody," konštatoval Hrnko.
Zdôraznil, že Slovenská národná strana si mimoriadne ctí zásluhy M. R. Štefánika v boji sa národné oslobodenie. "Členovia SNS sa inšpirujú jeho osobnosťou pri svojej vlastnej práci a aktívne šíria jeho odkaz v radoch slovenského obyvateľstva. Je len prirodzené, že si pamiatku nášho hrdinu pripomenieme ako na ústredných oslavách v Košariskách a na Bradle, tak aj v ďalších obciach po celom Slovensku. Veríme, že tak urobia aj mnohí ďalší, aby sme tým dokumentovali, že slovenský národ nezabúda na tých, ktorí sa zaslúžili o jeho slobodný život," dodal Hrnko.
Z desiatnika brigádnym generálom za štyri roky
Štefánik je podľa Hrnka vzorom v húževnatosti, odhodlanosti, nekompromisnosti, nezištnosti a vytrvalosti v práci za národ a pre národ. "Napriek tomu, že dosiahol významný osobný úspech vo vede v cudzej krajine, keď sa mu naskytla prvá možnosť urobiť niečo pre slovenský národ v jeho domovine, nezaváhal ani na okamih. Celým svojím telom aj duchom sa zapojil do zápasu za národné oslobodenie Slovákov v rokoch prvej svetovej vojny a vytrval v ňom až do samého konca," povedal. "Dalo by sa uviesť veľa významných etáp jeho života, v ktorých ukázal neobyčajné schopnosti svojej osobnosti, ale hádam najsignifikantnejším v tomto je jeho rýchly vojenský hodnostný postup. Aj z hľadiska vojenských dejín nie je veľmi časté, že vojak, ktorý začne svoju vojenskú kariéru v hodnosti desiatnika, sa stane za štyri roky brigádnym generálom. Aj keď zohľadníme, že to bolo vo vojne, tento vojenský postup je svedectvom samým o sebe," upozornil Hrnko.
"Milan Rastislav Štefánik sa mimoriadne zaslúžil o národné oslobodenie Slovákov z útlaku, ktorému boli vystavení v Rakúsko-Uhorsku, a vytvorenie prvej Česko-Slovenskej republiky, vyhlásenej na konci októbra 1918. Užívať a rozvíjať výsledky svojej práce v oslobodenej republike mu však nebolo dožičené," dodal.
"Zahynul ani nie 39-ročný pri leteckej katastrofe pri Vajnoroch, keď sa vracal domov z Talianska," pripomenul Hrnko. "Smrť generála a ministra sa dodnes nepodarilo objasniť a pravdepodobne sa to nikdy ani nepodarí. Ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že Slováci v jeho osobe našli nespochybniteľný príklad vôle bojovať za svoj národ a byť v tomto príkladom ostatným," uzavrel podpredseda SNS.
Profil M.R. Štefánika podľa TASR
Slovensko si v stredu 4. mája 2016 pripomenie 97. výročie tragického úmrtia jednej z najvýznamnejších osobností svojich novodobých dejín - Milana Rastislava Štefánika. Na základe Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch je 4. máj - Výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika - pamätným dňom Slovenskej republiky (SR).
Milan Rastislav Štefánik (21.7.1880 - 4.5.1919) sa stal významným astronómom, vojenským pilotom, francúzskym generálom a jedným z prvých Slovákov, ktorí viackrát vystúpili na najvyšší vrch Álp a západnej Európy Mont Blanc.
Výrazne sa zaslúžil o vznik medzivojnovej Československej republiky, keď spolu s Tomášom Garriquom Masarykom a do určitej miery i Edvardom Benešom bol jej najvýznamnejším zakladateľom. Jeho závratnú a úspešnú životnú cestu ukončila 4. mája 1919 tragická letecká nehoda pri pristátí na rodnom území súčasného Slovenska.
Už počas študentských rokov sa výrazne spoločensky angažoval, pričom prejavil svoje sympatie k hlasistom. V roku 1898 začal študovať stavebné inžinierstvo a vstúpil do spolku Detvan. V roku 1900 prestúpil na Karlovu univerzitu v Prahe, kde navštevoval prednášky z astronómie, fyziky, optiky a matematiky. Štúdium ukončil dizertáciou z astronómie v roku 1904. Pracoval v meudonskom observatóriu neďaleko Paríža s francúzskym astronómom a fyzikom, profesorom Pierrom Julesom Césarom Janssenom (1824-1907). Počas svojich astronomických výskumných ciest navštívil strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku. Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie.
Cez vojnu spolupracoval s T. G. Masarykom a E. Benešom a cieľavedome sa usiloval realizovať spolu s nimi víziu spoločného československého štátu. Štefánik trval na československej jednote vzhľadom na vtedajšiu situáciu Slovákov v Uhorsku a na vojnové ciele veľmocí. To však ešte neurčovalo vnútorné usporiadanie budúceho československého štátu. Štefánik uvažoval o spojení Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska, pričom každé z týchto území, teda i Slovensko, malo mať vlastný krajinský (zemský) snem. Tieto zatiaľ málo konkretizované predstavy neboli vzdialené od úmyslov niektorých slovenských politikov.
Po príchode zo Sibíri sa Štefánik počas mierovej konferencie v Paríži v marci 1919 kriticky vyjadril o malom počte Slovákov vo vláde, ale aj o Pittsburskej dohode a niektorých Benešových krokoch v oblasti zahraničnej politiky.
Štefánik bol jedným z iniciátorov a signatárov tzv. Kyjevského zápisu z 29. augusta 1916. Uvádza sa v ňom, že "Česi a Slováci sú si vedomí, že sú úzko spätí navzájom tak životnými záujmami, ako i pokrvnými zväzkami. Želajú si vyvinúť sa v jednotný, politicky nerozdielny a slobodný národ pod záštitou a protekciou štvordohody". Nebola to proklamácia etnického a jazykového čechoslovakizmu, ale prihlásenie sa k politickému národnému spoločenstvu, čiže vyjadrenie vôle utvoriť spoločný štát, zdôrazniac zároveň, že sa neuvažuje o dvojfederácii, konzervujúcej kritizovaný rakúsko-uhorský dualizmus.
Štefánik vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal najväčšiu zásluhu na formovaní československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Z postu francúzskeho generála a neskoršieho československého ministra vojny reorganizoval československé jednotky na Sibíri.
Minister vojny ČSR M. R. Štefánik 4. mája 1919 odletel z talianskeho mesta Udine do Bratislavy na dvojplošníku Caproni Ca 33 spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom. Doteraz nie je celkom vysvetlená nehoda v Ivanke pri Dunaji, pri ktorej spolu s ním neprežil ani jeden z členov posádky.
Prezident SR Rudolf Schuster udelil M. R. Štefánikovi 7. mája 2004 hodnosť generála Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam. Generálovi Štefánikovi udelili 21. júla 2004 preukaz vojnového veterána s číslom 0001. Stalo sa tak na slávnosti v Košariskách pri príležitosti 124. výročia jeho narodenia.
Slovensko si v stredu 4. mája 2016 pripomenie 97. výročie tragického úmrtia jednej z najvýznamnejších osobností svojich novodobých dejín - Milana Rastislava Štefánika. Na základe Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch je 4. máj - Výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika - pamätným dňom Slovenskej republiky (SR).
Milan Rastislav Štefánik (21.7.1880 - 4.5.1919) sa stal významným astronómom, vojenským pilotom, francúzskym generálom a jedným z prvých Slovákov, ktorí viackrát vystúpili na najvyšší vrch Álp a západnej Európy Mont Blanc.
Výrazne sa zaslúžil o vznik medzivojnovej Československej republiky, keď spolu s Tomášom Garriquom Masarykom a do určitej miery i Edvardom Benešom bol jej najvýznamnejším zakladateľom. Jeho závratnú a úspešnú životnú cestu ukončila 4. mája 1919 tragická letecká nehoda pri pristátí na rodnom území súčasného Slovenska.
Už počas študentských rokov sa výrazne spoločensky angažoval, pričom prejavil svoje sympatie k hlasistom. V roku 1898 začal študovať stavebné inžinierstvo a vstúpil do spolku Detvan. V roku 1900 prestúpil na Karlovu univerzitu v Prahe, kde navštevoval prednášky z astronómie, fyziky, optiky a matematiky. Štúdium ukončil dizertáciou z astronómie v roku 1904. Pracoval v meudonskom observatóriu neďaleko Paríža s francúzskym astronómom a fyzikom, profesorom Pierrom Julesom Césarom Janssenom (1824-1907). Počas svojich astronomických výskumných ciest navštívil strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku. Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie.
Cez vojnu spolupracoval s T. G. Masarykom a E. Benešom a cieľavedome sa usiloval realizovať spolu s nimi víziu spoločného československého štátu. Štefánik trval na československej jednote vzhľadom na vtedajšiu situáciu Slovákov v Uhorsku a na vojnové ciele veľmocí. To však ešte neurčovalo vnútorné usporiadanie budúceho československého štátu. Štefánik uvažoval o spojení Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska, pričom každé z týchto území, teda i Slovensko, malo mať vlastný krajinský (zemský) snem. Tieto zatiaľ málo konkretizované predstavy neboli vzdialené od úmyslov niektorých slovenských politikov.
Po príchode zo Sibíri sa Štefánik počas mierovej konferencie v Paríži v marci 1919 kriticky vyjadril o malom počte Slovákov vo vláde, ale aj o Pittsburskej dohode a niektorých Benešových krokoch v oblasti zahraničnej politiky.
Štefánik bol jedným z iniciátorov a signatárov tzv. Kyjevského zápisu z 29. augusta 1916. Uvádza sa v ňom, že "Česi a Slováci sú si vedomí, že sú úzko spätí navzájom tak životnými záujmami, ako i pokrvnými zväzkami. Želajú si vyvinúť sa v jednotný, politicky nerozdielny a slobodný národ pod záštitou a protekciou štvordohody". Nebola to proklamácia etnického a jazykového čechoslovakizmu, ale prihlásenie sa k politickému národnému spoločenstvu, čiže vyjadrenie vôle utvoriť spoločný štát, zdôrazniac zároveň, že sa neuvažuje o dvojfederácii, konzervujúcej kritizovaný rakúsko-uhorský dualizmus.
Štefánik vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal najväčšiu zásluhu na formovaní československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Z postu francúzskeho generála a neskoršieho československého ministra vojny reorganizoval československé jednotky na Sibíri.
Minister vojny ČSR M. R. Štefánik 4. mája 1919 odletel z talianskeho mesta Udine do Bratislavy na dvojplošníku Caproni Ca 33 spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom. Doteraz nie je celkom vysvetlená nehoda v Ivanke pri Dunaji, pri ktorej spolu s ním neprežil ani jeden z členov posádky.
Prezident SR Rudolf Schuster udelil M. R. Štefánikovi 7. mája 2004 hodnosť generála Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam. Generálovi Štefánikovi udelili 21. júla 2004 preukaz vojnového veterána s číslom 0001. Stalo sa tak na slávnosti v Košariskách pri príležitosti 124. výročia jeho narodenia.