Bologna/Bratislava 23. novembra (TASR) - Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok sa v utorok zúčastnil na slávnostnej ceremónii na pôde Bolonskej univerzity zorganizovanej pri príležitosti 100. výročia narodenia Alexandra Dubčeka. V novembri zároveň uplynulo 33 rokov od udelenia čestného doktorátu jeho osobe. TASR o tom informoval komunikačný odbor rezortu diplomacie.

"V novembri 1988 pri príležitosti 900. výročia svojho založenia to bola práve Univerzita v Bologni, ktorá Dubčeka medzinárodne rehabilitovala udelením čestného doktorátu," uviedol vo svojom prejave minister Korčok.

Od tohto momentu sa Dubčekovi, podľa Korčoka, prinavrátila jeho osobná i celospoločenská dôstojnosť. Po uznaní z Bologne nasledovali mnohé ďalšie čestné doktoráty a medzinárodné ocenenia. V roku 1989 napríklad Európsky parlament Dubčekovi udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.

"Bolonská univerzita bola na začiatku Dubčekovho návratu do verejného života. Iniciovala ho ešte v čase normalizácie a komunistického režimu. Je obohacujúce vidieť, že Taliansko si vzťah a sympatie k Alexandrovi Dubčekovi zachovalo dodnes," zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.

Na spomienkovom podujatí sa zúčastnili aj bývalý taliansky premiér a bývalý predseda Európskej komisie Romano Prodi, predseda zahraničného výboru talianskej Poslaneckej snemovne Piero Fassino, emeritný profesor z Univerzity v Bologni Guido Gambetta, ktorý sa osobne zaslúžil o udelenie doktorátu Dubčekovi a o jeho vycestovanie do Bologne.

Prostredníctvom videopríhovoru sa prítomným prihovoril tiež šéf talianskej diplomacie Luigi Di Maio a zazneli aj slová citované z listu bývalého talianskeho prezidenta Giorgia Napolitana, spresnilo MZVEZ SR.

Ešte pred samotným slávnostným podujatím položil minister Korčok veniec pri buste v parku Alexandra Dubčeka v Bologni a zúčastnil sa na prehliadke výstavy fotografií pod názvom "Alexander Dubček symbol československej jari" v aule, kde bol jednému z najvýznamnejších slovenských politikov v roku 1988 udelený čestný doktorát.

Alexander Dubček bol prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) od januára 1968 do apríla 1969. Bol symbolom reforiem známych ako Pražská jar, ktoré vyvrcholili v roku 1968. V auguste 1968 demokratizačný proces násilne ukončil vpád vojsk Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom. Dubček musel z funkcie odísť po nátlaku Kremľa. To označujú historici za začiatok normalizačného procesu v bývalom Československu. Po Nežnej revolúcii sa v decembri 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia.