Bratislava 17. augusta (TASR) – Slovensku sa nateraz nepodarilo získať povolenie na pristáte vojenského špeciálu v Kábule, keďže na tamojšom letisku vládne chaos a bolo dočasne uzavreté. Informuje o tom minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS).

Slovensko podľa neho nemá v Kábule vlastnú ambasádu, preto je problematická aj logistika a komunikácia na mieste súvisiaca s evakuáciou. Minister zároveň odmietol „politikárčenie" v súvislosti so situáciou v Afganistane.

„S premiérom Eduardom Hegerom, ministrom obrany Jaroslavom Naďom (obaja OĽANO), našou diplomaciou a velením ozbrojených síl robíme maximum pre to, aby sme vyslali vojenský špeciál do Kábulu. V situácii, ktorá vládne na tamojšom letisku, ktoré bolo dočasne uzavreté, a preto sa nám, napriek maximálnemu úsiliu, nateraz nepodarilo získať povolenie na pristátie, je táto operácia mimoriadne zložitá," skonštatoval v stanovisku rezortu Korčok.

„Napriek tomu robíme všetko pre to, aby sme našich občanov dostali domov v najkratšom možnom čase a prípadne, ak to kapacita transportu dovolí, pomohli aj iným," doplnil.

Niektorí naši politici podľa Korčoka popierajú, že Afganistan bola aj naša slovenská misia. Vyzval ich, aby „nešliapali" po hrdinstve, profesionálnej službe a životoch našich vojakov.

„Všetci vidíme, lebo máme oči a uši otvorené, čo sa v Afganistane deje. Preto otvorene hovorím o zlyhaní, chybách pri taktike odchodu z Afganistanu a rovnako nijako nespochybňujem, že ciele operácie nie sú naplnené. Je však úbohé a tragické zároveň, ako sa niektorí naši politici okamžite vezú na súčasnom vývoji. Hovoria, akoby sme tam ani neboli s našimi tisíckami vojakov, ktorí tam nasadzovali život a traja z nich tam svoje životy aj nechali. Počúvame, akoby sa nás netýkal dôvod, prečo došlo k misii v Afganistane," reagoval šéf slovenskej diplomacie.

Korčok skonštatoval, že táto misia nemohla nebyť vzhľadom na to, čo spáchali teroristi al-Káidy s krytím Talibanu v roku 2001 a následnom terore v Londýne, Madride a ďalších miestach v Európe. „Na tomto sa nič nemení ani dnes, 20 rokov po začiatku misie, keď si každý jej skončenie predstavoval úplne inak," dodal.

Radikálne hnutie Taliban neočakávane prevzalo v nedeľu (15. 8.) moc v Afganistane, čo mu uľahčilo aj stiahnutie amerických a ďalších zahraničných vojakov z krajiny. Náhle zmenená situácia však vyvolala paniku medzi Afgancami, ktorí sa masovo snažia ujsť z vlasti.

Nasadenie slovenských vojakov v Afganistane

Foto: TASR/František Iván

Bezpečnostná rada (BR) OSN schválila 20. decembra 2001 vyslanie medzinárodných mierových síl do Afganistanu. Misia pod označením ISAF (International Security Assistance Force – Medzinárodné sily na podporu bezpečnosti v Afganistane) bola prvotne zameraná na poskytovanie bezpečnosti v hlavnom meste Afganistanu Kábul. Zodpovednosť za operáciu ISAF prevzalo v auguste 2003 NATO.

V októbri 2003 rozhodla BR OSN o rozšírení mandátu ISAF, čo umožnilo postupné rozšírenie tejto operácie v rámci celej krajiny. Rozšírenie operácie ISAF na celé územie Afganistanu pod vedením NATO sa uskutočnilo v štyroch fázach od decembra 2003 do októbra 2006.

Takmer 20-ročné pôsobenie slovenských vojakov v Afganistane sa skončilo 16. júna 2021. Na základe rozhodnutia Severoatlantickej aliancie Ozbrojené sily SR stiahli vojakov pôsobiacich v operácii Resolute Support (Rozhodná podpora).

Podľa hovorkyne Ministerstva obrany SR Martiny Kovaľ Kakaščíkovej sa od roku 2002 až do júna 2021 vystriedalo v jednotlivých operáciách v Afganistane 4347 slovenských profesionálnych vojakov, z toho 44 žien. Postupne pôsobili v operáciách Enduring Freedom (Trvalá sloboda) a ISAF a v uplynulých viac ako piatich rokoch v operácii Resolute Support (Rozhodná podpora).

V jednotlivých operáciách v Afganistane boli príslušníci Ozbrojených síl SR nasadzovaní nasledovne:

2002 – 2005 Operácia Enduring Freedom (Trvalá sloboda)

V rámci operácie plnili slovenskí vojaci úlohy spojené s odmínovaním a opravou letísk na vojenských základniach Bagrám a Kábul. Prvá časť slovenských ženistov a špecialistov na údržbu a obnovu letísk odletela do Afganistanu 19. augusta 2002.

Celkove sa uskutočnilo osem rotácií, počas ktorých sa vystriedalo 234 profesionálnych vojakov.

2004 – 2014 Operácia ISAF

Foto: TASR - Jozef Poliak

Slovenskí vojaci sa starali o zaistenie bezpečnosti na najvyťaženejšej a najväčšej vstupnej bráne do najväčšej vojenskej leteckej základne Kandahár, kde pôsobilo približne 25.000 koaličných vojakov.

Celkove sa uskutočnilo 22 rotácií, počas ktorých sa vystriedalo 3627 profesionálnych vojakov, z toho 18 žien.

2015 - 2021 Resolute Support (Rozhodná podpora)

Foto: TASR - Andrej Galica

Hlavnou úlohou príslušníkov OS SR bolo poskytovanie odbornej pomoci, asistencie pri plnení operačných úloh výcviku a rozvíjanie určených spôsobilostí špeciálnych síl Afganskej národnej armády (ANA) spoločne s americkými, španielskymi a poľskými koaličnými partnermi. Slovenskí vojaci sa taktiež podieľali na výcviku pilotov a technického personálu ANA na vrtuľníkoch Mi-171 a Mi-24/35, ako aj pri poskytovaní poradenskej činnosti pri údržbe a opravách leteckej techniky. Vysoko oceňované bolo tiež pôsobenie slovenských lekárov a zdravotníkov.

Celkove sa uskutočnilo 12 rotácií, počas ktorých sa vystriedalo 486 príslušníkov Ozbrojených síl SR, z toho 26 žien.

Foto: TASR - Erika Ďurčová

Misia v Afganistane priniesla aj obete z radov slovenských vojakov. "Pri dvoch závažných incidentoch zahynuli v roku 2013 traja slovenskí profesionálni vojaci a niekoľko ďalších utrpelo ťažké zranenia s trvalými následkami," povedala pre TASR hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.