Liptovský Mikuláš 29. júla (TASR) - Hubári by mali na konzumáciu zbierať len tie huby, ktoré poznajú alebo ich určil spoľahlivý odborník. Tí menej skúsení by mali zbierať len tie plodnice, ktoré už majú vyvinuté všetky morfologické znaky potrebné na ich správne určenie. Pre TASR to uviedol mykológ Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši Maroš Peiger.

„Huby z pôdy vyberáme celé, nevyrezávame ich. Nerozkopávame nejedlé či jedovaté alebo iné neznáme huby. Nazbierané huby prenášame v košíkoch alebo plátenných taškách, nikdy však nie v igelitkách či mikroténových vreckách. Samozrejme, je dôležité, aby sa huby nezbierali v územiach, v ktorých je to zakázané zákonom alebo iným rozhodnutím, čiže v chránených územiach alebo vo vojenských areáloch a podobne. Takisto sa vyhýbame lokalitám na rôznych výsypkách, haldách či inak znečisteným miestam,“ vysvetlil Peiger.

Začínajúci hubári by si podľa neho mali dávať pozor na tzv. dvojníkov, teda ľahko zameniteľné jedlé a jedovaté druhy. „Najčastejšou chybou pri určovaní húb je nepozornosť pri pozorovaní potrebných určovacích znakov. A takisto fakt, že hubári sa väčšinou snažia svoje určenie napasovať na hubu, ktorú v atlase nájdu ako podobnú a jedlú, no ďalej nepátrajú po možných nebezpečných jedovatých dvojníkoch. Určovanie húb podľa toho, čo chceme, aby nazbieraná huba bola, a nie podľa toho, akým druhom skutočne je, vedie k množstvu otráv,“ podotkol mykológ.

Doplnil, že vo viacerých prípadoch je náročnejšie určovanie očistených alebo odrezaných húb v domácich podmienkach, hoci môže byť k dispozícii aj kvalitný atlas húb, pretože očistením či odrezaním môžu hubári v lese nechať dôležité určovacie znaky, na ktoré si spätne už nespomenú. Peiger neodporúča konzumovať takúto hubu. „Plodnice húb, ktoré si vyžadujú podrobnejšie preskúmanie s pomocou atlasu alebo mykológa, si neočistené uložíme oddelene od ostatných nazbieraných húb. Naopak, tie, ktoré neplánujeme dodatočne určovať a nemáme o nich pochybnosti, je dobré v lese očistiť,“ ozrejmil.

Ďalej hubárom radí, aby sa nespoliehali na určovanie húb cez rôzne mobilné aplikácie, ktoré majú stále značné medzery v určovaní. Aj takéto určenie je potrebné revidovať skúseným odborníkom alebo si ho aspoň overiť svojpomocne v atlase húb.

Mykológ zároveň upozornil, že príznaky otravy po konzumácii húb môžu nastať až po niekoľkých hodinách, prípadne niekoľkých dňoch. „Príznaky otráv hubami sa líšia v závislosti od skonzumovaného druhu. Niektoré otravy sú prudké, pomerne rýchle a sprevádzané hnačkami či vracaním, no po niekoľkých hodinách odznievajú bez ďalších vážnejších následkov. Iné, ako u muchotrávky zelenej, nastupujú po šiestich až 24 hodinách, pričom v nasledujúcich dňoch nastávajú ďalšie fázy otravy, ktoré sa môžu skončiť ťažkým poškodením pečene a obličiek alebo smrťou,“ dodal Peiger.

Poukázal aj na pavučinovec plyšový spôsobujúci nebezpečné otravy, ktorých symptómy sa najčastejšie objavujú až po dvoch či troch týždňoch, keď si postihnutá osoba už zhoršený zdravotný stav nespája s konzumáciou húb. Medzitým dochádza k vážnemu poškodeniu obličiek, ktoré sa môže končiť smrťou.

Pri akomkoľvek podozrení na otravu hubami je podľa mykológa nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc alebo kontaktovať Národné toxikologické informačné centrum (akútne intoxikácie je nutné riešiť telefonicky na čísle +421 2 5477 4166). Na identifikáciu toxínov môže pomôcť aj uchovanie nespracovaných zvyškov skonzumovanej huby, zvyškov jedla či zvratkov.