FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Analytici pokračujú, že v sektore budov sú kľúčovými opatreniami zlepšenie tepelnotechnických vlastností budov a prechod na bezemisné vykurovanie.
Autor TASR
Bratislava 2. januára (TASR) - Bez dodatočných opatrení sa Slovensku do roku 2050 nepodarí dosiahnuť klimatickú neutralitu. Pravdepodobne sa tiež nepodarí splniť cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v roku 2030. Vyplýva to zo štúdie „Slnko, jadro a pár wattov“, ktorú vypracoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP) Ministerstva životného prostredia SR.
Analýza porovnáva dva možné vývoje, a to základný scenár WEM, vychádzajúci z platných politík EÚ prijatých do konca roka 2021, a dekarbonizačný scenár WAM, ktorý modeluje dodatočné opatrenia a investície potrebné tak, aby bola dosiahnutá klimatická neutralita. „Bez nových opatrení sa klimatickú neutralitu nepodarí dosiahnuť - scenár WEM dosahuje v roku 2050 zníženie emisií o 63,4 percenta oproti roku 1990. Cesta k neutralite si vyžaduje rozsiahlu elektrifikáciu priemyslu, dopravy a budov,“ priblížil IEP. Tvrdí, že v scenári WAM spotreba elektriny do roku 2050 vzrastie o 135 percent, pričom nová energia pochádza najmä z jadra a obnoviteľných zdrojov.
Analytici priblížili, že do roku 2050 vypustí Slovensko približne 24,8 metrickej tony (Mt) emisií, pričom lesy a pôda zachytia len 1,2 Mt. K najvýraznejšiemu poklesu emisií dôjde podľa nich v energetike, kde sa očakáva ústup od uhlia, skonštatovali.
Inštitút tiež poukázal na cieľ v oblasti OZE, ktorý sa pravdepodobne nepodarí Slovensku splniť. „WAM dosiahne celkový podiel OZE 25 percent a v doprave 18 percent, čo nedosahuje indikatívny cieľ na úrovni 35 percent, ani cieľ určený v doprave 29 percent,“ uviedol. Analytici vysvetlili, že je to najmä v dôsledku zvýšenia kapacity výroby elektrickej energie z jadra a nedostatočnej podpory rozvoja riešení využívajúcich obnoviteľné zdroje.
Za kľúčové pri znižovaní emisií v priemysle považuje IEP elektrifikáciu oceliarní. Pri modelovaní sa predpokladá, že podniky dekarbonizujú pri zachovaní a navýšení ich hospodárskej pridanej hodnoty. Očakáva sa postupný prechod na bezemisné technológie a palivá, najmä v hutníckom, chemickom, petrochemickom a stavebnom priemysle, ako sú výroba vodíka elektrolýzou, využívanie tuhých alternatívnych palív, ale aj umelé záchyty oxidu uhličitého v neskoršom období, povedali analytici.
Jediným sektorom, kde emisie skleníkových plynov stúpajú, je doprava. Od začiatku deväťdesiatych rokov sa počet osobných i ťažkých úžitkových vozidiel na Slovensku podľa IEP viac ako zdvojnásobil a očakáva sa ďalší rast. Sektor dopravy v SR zodpovedá za približne 21 percent všetkých emisií skleníkových plynov, z čoho 98 percent predstavuje cestná doprava. „Kľúčovým opatrením v osobnej doprave je elektrifikácia, v prípade ťažkých úžitkových vozidiel diverzifikácia palív prechodom na bezemisné alternatívy, ako je vodík,“ priblížil.
Analytici pokračujú, že v sektore budov sú kľúčovými opatreniami zlepšenie tepelnotechnických vlastností budov a prechod na bezemisné vykurovanie. Prechod na tepelné čerpadlá a elektrické vykurovanie je zameraný najmä na zvyšovanie efektivity vykurovania, ale aj zníženie emisií skleníkových plynov. Dôležitým opatrením je aj zlepšenie tepelnotechnických vlastností budov, čo zapríčiní nižší dopyt po vykurovacích palivách.
Analýza porovnáva dva možné vývoje, a to základný scenár WEM, vychádzajúci z platných politík EÚ prijatých do konca roka 2021, a dekarbonizačný scenár WAM, ktorý modeluje dodatočné opatrenia a investície potrebné tak, aby bola dosiahnutá klimatická neutralita. „Bez nových opatrení sa klimatickú neutralitu nepodarí dosiahnuť - scenár WEM dosahuje v roku 2050 zníženie emisií o 63,4 percenta oproti roku 1990. Cesta k neutralite si vyžaduje rozsiahlu elektrifikáciu priemyslu, dopravy a budov,“ priblížil IEP. Tvrdí, že v scenári WAM spotreba elektriny do roku 2050 vzrastie o 135 percent, pričom nová energia pochádza najmä z jadra a obnoviteľných zdrojov.
Analytici priblížili, že do roku 2050 vypustí Slovensko približne 24,8 metrickej tony (Mt) emisií, pričom lesy a pôda zachytia len 1,2 Mt. K najvýraznejšiemu poklesu emisií dôjde podľa nich v energetike, kde sa očakáva ústup od uhlia, skonštatovali.
Inštitút tiež poukázal na cieľ v oblasti OZE, ktorý sa pravdepodobne nepodarí Slovensku splniť. „WAM dosiahne celkový podiel OZE 25 percent a v doprave 18 percent, čo nedosahuje indikatívny cieľ na úrovni 35 percent, ani cieľ určený v doprave 29 percent,“ uviedol. Analytici vysvetlili, že je to najmä v dôsledku zvýšenia kapacity výroby elektrickej energie z jadra a nedostatočnej podpory rozvoja riešení využívajúcich obnoviteľné zdroje.
Za kľúčové pri znižovaní emisií v priemysle považuje IEP elektrifikáciu oceliarní. Pri modelovaní sa predpokladá, že podniky dekarbonizujú pri zachovaní a navýšení ich hospodárskej pridanej hodnoty. Očakáva sa postupný prechod na bezemisné technológie a palivá, najmä v hutníckom, chemickom, petrochemickom a stavebnom priemysle, ako sú výroba vodíka elektrolýzou, využívanie tuhých alternatívnych palív, ale aj umelé záchyty oxidu uhličitého v neskoršom období, povedali analytici.
Jediným sektorom, kde emisie skleníkových plynov stúpajú, je doprava. Od začiatku deväťdesiatych rokov sa počet osobných i ťažkých úžitkových vozidiel na Slovensku podľa IEP viac ako zdvojnásobil a očakáva sa ďalší rast. Sektor dopravy v SR zodpovedá za približne 21 percent všetkých emisií skleníkových plynov, z čoho 98 percent predstavuje cestná doprava. „Kľúčovým opatrením v osobnej doprave je elektrifikácia, v prípade ťažkých úžitkových vozidiel diverzifikácia palív prechodom na bezemisné alternatívy, ako je vodík,“ priblížil.
Analytici pokračujú, že v sektore budov sú kľúčovými opatreniami zlepšenie tepelnotechnických vlastností budov a prechod na bezemisné vykurovanie. Prechod na tepelné čerpadlá a elektrické vykurovanie je zameraný najmä na zvyšovanie efektivity vykurovania, ale aj zníženie emisií skleníkových plynov. Dôležitým opatrením je aj zlepšenie tepelnotechnických vlastností budov, čo zapríčiní nižší dopyt po vykurovacích palivách.
