Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
V oblasti financovania sektora bude podľa analytika aj v tomto roku možné očakávať pnutie.
Autor TASR
Bratislava 12. januára (TASR) - Slovenské zdravotníctvo podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara v ostatných rokoch stagnuje alebo sa len mierne zlepšuje. Myslí si, že ani rok 2026 sa nebude špeciálne vymykať priebehu predošlých rokov. Neočakáva žiadne revolučné zmeny. Vyplýva to z jeho vyjadrení pre TASR.
V oblasti financovania sektora bude podľa analytika aj v tomto roku možné očakávať pnutie. Poukázal na to, že do zdravotníctva je síce, napriek konsolidácii, vyčlenených relatívne dosť finančných prostriedkov. Sektor si však už podľa jeho slov na takéto nárasty z minulosti zvykol a prispôsobil na to aj svoje očakávania a nároky. „Pričom motivácie sa nezmenili, nezaviedli sa tzv. tvrdé rozpočtové obmedzenia a zdroje plne nepokrývajú zvýšené očakávania a nároky,“ doplnil.
Neočakáva, že by sa mohla zvýšiť hodnota za peniaze pre pacienta. Očakáva však, že by sa mohol rozuzliť problém so záchrankovým tendrom. „Považoval som za obrovskú škodu, ak by sa menil systém záchrannej zdravotnej služby, a nie transparentnosť výberu záchraniek,“ skonštatoval. Podotkol, že tento rok prinesie veľkú novelu reformy liekovej politiky, no nepríde systémová zmena v poplatkoch u lekára. „Snáď sa ešte viac pohne projekt nového katalógu výkonov a rozšíri sa o ďalšie ambulantné špecializácie. S veľkým očakávaním budeme konzumovať snáď zverejnené výsledky komplexného auditu veľkých štátnych nemocníc a polovica roka nám ukáže neúprosné zrkadlo, ako (ne)úspešne sme finišovali s rozostavanými a rozrobenými zdravotníckymi projektami v rámci plánu obnovy,“ dodal Zachar.
Za najväčšie negatívum slovenského zdravotníctva považuje zle nastavené motivácie aktérov, ktoré neodmeňujú za výsledky, excelentnosť, produktívnosť, kvalitu a efektívnosť, ale presne naopak. To má podľa jeho slov za následok zhoršujúci sa pomer hodnoty za peniaze pre slovenských pacientov a platcov odvodov a daní.
V minulom roku vníma ako najvypuklejšiu negatívnu kauzu „štátnymi orgánmi spackaný“, netransparentný záchrankový tender. Tiež následné návrhy, ktoré podľa jeho slov neproduktívnym spôsobom odkláňali zodpovednosť za zlyhanie štátu pri tendri. Skritizoval aj potrebu kultivovania a sprehľadnenia tohto výberového procesu smerom k špekuláciám na celkovú zmenu relatívne dobre fungujúceho pluralitného systému záchrannej zdravotnej služby a jeho zoštátnenie.
Naopak, kladne v minulom roku analytik hodnotí opatrenia, zjemňujúce podľa jeho názoru príliš prísne regulácie. „Medzi také radím napríklad uvoľnenie personálnych normatívov v súvislosti so sestrami a nižším zdravotníckym personálom v ambulanciách alebo skrátenie dĺžky špecializačného štúdia v niektorých lekárskych odboroch po vzore Českej republiky,“ priblížil. Privítal by tiež zavedenie komplexného sledovania a merania čakania pacientov na zdravotné výkony a zverejnenie čakacích zoznamov na Národnom portáli zdravia. Pozitívne tiež hodnotí akceleráciu výstavby nových budov nemocníc financovaných z plánu obnovy. „Aj keď riziko nestihnutia míľnikov rámcovaných polovicou roka 2026 a ďalšieho financovania zostáva stále veľmi vysoké,“ poznamenal Zachar.
V oblasti financovania sektora bude podľa analytika aj v tomto roku možné očakávať pnutie. Poukázal na to, že do zdravotníctva je síce, napriek konsolidácii, vyčlenených relatívne dosť finančných prostriedkov. Sektor si však už podľa jeho slov na takéto nárasty z minulosti zvykol a prispôsobil na to aj svoje očakávania a nároky. „Pričom motivácie sa nezmenili, nezaviedli sa tzv. tvrdé rozpočtové obmedzenia a zdroje plne nepokrývajú zvýšené očakávania a nároky,“ doplnil.
Neočakáva, že by sa mohla zvýšiť hodnota za peniaze pre pacienta. Očakáva však, že by sa mohol rozuzliť problém so záchrankovým tendrom. „Považoval som za obrovskú škodu, ak by sa menil systém záchrannej zdravotnej služby, a nie transparentnosť výberu záchraniek,“ skonštatoval. Podotkol, že tento rok prinesie veľkú novelu reformy liekovej politiky, no nepríde systémová zmena v poplatkoch u lekára. „Snáď sa ešte viac pohne projekt nového katalógu výkonov a rozšíri sa o ďalšie ambulantné špecializácie. S veľkým očakávaním budeme konzumovať snáď zverejnené výsledky komplexného auditu veľkých štátnych nemocníc a polovica roka nám ukáže neúprosné zrkadlo, ako (ne)úspešne sme finišovali s rozostavanými a rozrobenými zdravotníckymi projektami v rámci plánu obnovy,“ dodal Zachar.
Za najväčšie negatívum slovenského zdravotníctva považuje zle nastavené motivácie aktérov, ktoré neodmeňujú za výsledky, excelentnosť, produktívnosť, kvalitu a efektívnosť, ale presne naopak. To má podľa jeho slov za následok zhoršujúci sa pomer hodnoty za peniaze pre slovenských pacientov a platcov odvodov a daní.
V minulom roku vníma ako najvypuklejšiu negatívnu kauzu „štátnymi orgánmi spackaný“, netransparentný záchrankový tender. Tiež následné návrhy, ktoré podľa jeho slov neproduktívnym spôsobom odkláňali zodpovednosť za zlyhanie štátu pri tendri. Skritizoval aj potrebu kultivovania a sprehľadnenia tohto výberového procesu smerom k špekuláciám na celkovú zmenu relatívne dobre fungujúceho pluralitného systému záchrannej zdravotnej služby a jeho zoštátnenie.
Naopak, kladne v minulom roku analytik hodnotí opatrenia, zjemňujúce podľa jeho názoru príliš prísne regulácie. „Medzi také radím napríklad uvoľnenie personálnych normatívov v súvislosti so sestrami a nižším zdravotníckym personálom v ambulanciách alebo skrátenie dĺžky špecializačného štúdia v niektorých lekárskych odboroch po vzore Českej republiky,“ priblížil. Privítal by tiež zavedenie komplexného sledovania a merania čakania pacientov na zdravotné výkony a zverejnenie čakacích zoznamov na Národnom portáli zdravia. Pozitívne tiež hodnotí akceleráciu výstavby nových budov nemocníc financovaných z plánu obnovy. „Aj keď riziko nestihnutia míľnikov rámcovaných polovicou roka 2026 a ďalšieho financovania zostáva stále veľmi vysoké,“ poznamenal Zachar.
