MS vo futbale 2026
Všetky správy
V oblasti rozvíjania inkluzívnej praxe Štátna školská inšpekcia poukazuje na nedostatočné personálne zabezpečenie, ale aj nedostatky súvisiace s činnosťou pedagogických a odborných zamestnancov
Autor TASR
Bratislava 26. júna (TASR) - Inklúzia na školách dosahuje stabilnú úroveň, no prax v triedach zaostáva. Školy síce zvládajú formálne nastavenie inklúzie, no jej skutočné uplatňovanie vo vyučovaní je stále výzvou. Vyplýva to z výsledkov Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) v školskom roku 2025/2026, ktorá monitorovala stav inklúzie na 13 základných školách. Informuje o tom ŠŠI na svojom webe.
Budovanie inkluzívnej kultúry je o vzťahoch, tu však ŠŠI identifikovala viaceré nedostatky a možnosti ďalšieho rozvoja. Medzi slabšie miesta patrila podľa školskej inšpekcie skutočnosť, že nie všetci učitelia sa cítili dostatočne pripravení na vzdelávanie žiakov z ohrozených skupín. „Postoje žiakov k odlišnostiam spolužiakov boli často rezervované a vykazovali prvky odstupu, aj keď mnohí z nich mali osobnú skúsenosť so spolužiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,“ uviedla ŠŠI. Vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi neboli podľa ŠŠI vo všetkých školách priaznivé, takmer polovica žiakov ich nevnímala ako založené na dôvere a poukazovala na nezáujem o svoje problémy. Rezervy sa prejavili aj v spolupráci s rodičmi, pričom približne pätina rodičov nemala pocit, že je v škole dostatočne vypočutá alebo zapojená do diania.
Tvorbu inkluzívnej politiky podľa inšpekcie brzdia nedostatočne vypracované školské poriadky v súlade s platnou legislatívou tak, aby zaisťovali bezpečné školské prostredie a postupy na riešenie krízových situácií (malo iba 53,8 percenta škôl). Individuálne vzdelávacie programy niektorých subjektov nezodpovedali odporúčaniam odborníkov alebo neboli konzultované s rodičmi, aj keď učitelia uvádzali, že pristupujú k žiakom individuálne. Pedagogickú diagnostiku síce podľa inšpektorov realizovala väčšina učiteľov, no jej kvalita bola nerovnomerná a sprevádzali ju viaceré nedostatky. Časť škôl zároveň nevyužívala orientačnú diagnostiku.
V oblasti rozvíjania inkluzívnej praxe ŠŠI poukazuje na nedostatočné personálne zabezpečenie, ale aj nedostatky súvisiace s činnosťou pedagogických a odborných zamestnancov. Väčšina škôl mala zriadený školský podporný tím, no kým podpora prvého stupňa bola zabezpečená vo viac ako 80 percentách škôl, podpora druhého stupňa len v 61,5 percenta, pričom služby školského špeciálneho pedagóga neboli všade poskytované v plnom rozsahu a školský psychológ pôsobil iba v časti škôl. Problematické bolo nedostatočné preukázanie diagnostického procesu a absencia systematického vyhodnocovania účinnosti podporných opatrení.
Ukázalo sa tiež, že učitelia nie vždy dôsledne uplatňovali na hodinách odporúčané podporné opatrenia v každodennom vyučovaní. Problematické pre učiteľov je aj samotné zloženie tried. „Priemerný podiel žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach dosahuje 18,9 percenta, čo kladie vysoké nároky na diferenciáciu výučby. V prípade žiakov z marginalizovaných rómskych komunít sa situácia komplikuje aj ich vysokou absenciou, ktorá predstavuje v priemere 5,7 neospravedlnených dní na žiaka za školský rok, čo zvyšuje riziko vzdelávacieho neúspechu a predčasného ukončenia školskej dochádzky,“ dodala ŠŠI.
Inklúzia je podľa ŠŠI na sledovaných školách formálne nastavená, no jej úspech závisí od toho, ako sa prenesie do každodennej praxe v triedach. „Najväčšou výzvou zostáva prispôsobenie vyučovania rôznorodým potrebám žiakov a posilnenie podpory pre učiteľov,“ dodali zo ŠŠI.
Budovanie inkluzívnej kultúry je o vzťahoch, tu však ŠŠI identifikovala viaceré nedostatky a možnosti ďalšieho rozvoja. Medzi slabšie miesta patrila podľa školskej inšpekcie skutočnosť, že nie všetci učitelia sa cítili dostatočne pripravení na vzdelávanie žiakov z ohrozených skupín. „Postoje žiakov k odlišnostiam spolužiakov boli často rezervované a vykazovali prvky odstupu, aj keď mnohí z nich mali osobnú skúsenosť so spolužiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,“ uviedla ŠŠI. Vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi neboli podľa ŠŠI vo všetkých školách priaznivé, takmer polovica žiakov ich nevnímala ako založené na dôvere a poukazovala na nezáujem o svoje problémy. Rezervy sa prejavili aj v spolupráci s rodičmi, pričom približne pätina rodičov nemala pocit, že je v škole dostatočne vypočutá alebo zapojená do diania.
Tvorbu inkluzívnej politiky podľa inšpekcie brzdia nedostatočne vypracované školské poriadky v súlade s platnou legislatívou tak, aby zaisťovali bezpečné školské prostredie a postupy na riešenie krízových situácií (malo iba 53,8 percenta škôl). Individuálne vzdelávacie programy niektorých subjektov nezodpovedali odporúčaniam odborníkov alebo neboli konzultované s rodičmi, aj keď učitelia uvádzali, že pristupujú k žiakom individuálne. Pedagogickú diagnostiku síce podľa inšpektorov realizovala väčšina učiteľov, no jej kvalita bola nerovnomerná a sprevádzali ju viaceré nedostatky. Časť škôl zároveň nevyužívala orientačnú diagnostiku.
V oblasti rozvíjania inkluzívnej praxe ŠŠI poukazuje na nedostatočné personálne zabezpečenie, ale aj nedostatky súvisiace s činnosťou pedagogických a odborných zamestnancov. Väčšina škôl mala zriadený školský podporný tím, no kým podpora prvého stupňa bola zabezpečená vo viac ako 80 percentách škôl, podpora druhého stupňa len v 61,5 percenta, pričom služby školského špeciálneho pedagóga neboli všade poskytované v plnom rozsahu a školský psychológ pôsobil iba v časti škôl. Problematické bolo nedostatočné preukázanie diagnostického procesu a absencia systematického vyhodnocovania účinnosti podporných opatrení.
Ukázalo sa tiež, že učitelia nie vždy dôsledne uplatňovali na hodinách odporúčané podporné opatrenia v každodennom vyučovaní. Problematické pre učiteľov je aj samotné zloženie tried. „Priemerný podiel žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach dosahuje 18,9 percenta, čo kladie vysoké nároky na diferenciáciu výučby. V prípade žiakov z marginalizovaných rómskych komunít sa situácia komplikuje aj ich vysokou absenciou, ktorá predstavuje v priemere 5,7 neospravedlnených dní na žiaka za školský rok, čo zvyšuje riziko vzdelávacieho neúspechu a predčasného ukončenia školskej dochádzky,“ dodala ŠŠI.
Inklúzia je podľa ŠŠI na sledovaných školách formálne nastavená, no jej úspech závisí od toho, ako sa prenesie do každodennej praxe v triedach. „Najväčšou výzvou zostáva prispôsobenie vyučovania rôznorodým potrebám žiakov a posilnenie podpory pre učiteľov,“ dodali zo ŠŠI.
