< sekcia Slovensko

Invázne rastliny menia charakter biotopov

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Zníženie ekologickej stability prostredia nespôsobujú invázne rastliny len v rastlinnej ríši.

Medzilaborce 6. júla (TASR) – Mnohé z rastlín, ktoré boli v minulosti dovezené na Slovensko za účelom skrášlenia záhrad sú dnes zaradené do zoznamov inváznych rastlín. Ich životaschopnosť spôsobuje nielen ohrozenie druhov pôvodných, ale zároveň i zníženie ekologickej stability prostredia. Ako sa pre TASR vyjadrila botanička zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Východné Karpaty Barbara Repčíková, je preto dôležité, aby správcovia pôdy vykonávali pravidelnú údržbu porastov, ktorú im v tejto súvislosti ukladá i zákon.

"Invázne druhy sa najčastejšie vyskytujú pozdĺž vodných tokov, ciest, železničných tratí, v priemyselných areáloch, na opustených plochách, na skládkach i rumoviskách, a postupne prenikajú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev," priblížila Repčíková s tým, že pracovníci Správy CHKO Východné Karpaty zaznamenávajú v poslednom období ich výskyt aj pri poľovníckych kŕmidlách, kde sa dostávajú hlavne v kŕmnych zmesiach obilnín.

Invázne rastliny, ktoré boli na Slovensko najčastejšie dovezené ako okrasné alebo medonosné rastliny, a z parkov a výsadieb sa začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy, sú v súčasnosti zaradené do dvoch zoznamov "druhov vzbudzujúcich obavy", národného a európskeho. "V územnej pôsobnosti Správy CHKO Východné Karpaty máme evidovaný výskyt druhov ako pohánkovec japonský, zlatobyľ kanadská, pajaseň žliazkatý, glejovka americká, netýkavka žliazkatá, beztvarec krovitý a boľševník obrovský," konkretizovala Repčíková. Ako doplnila, invázne sa správajú napríklad aj agát biely či slnečnica hľuznatá, známa aj ako topinambur, ktoré zatiaľ do zoznamov inváznych druhov rastlín zaradené neboli.

Zníženie ekologickej stability prostredia nespôsobujú invázne rastliny len v rastlinnej ríši. Podľa Repčíkovej slov sa zmena pôvodného spoločenstva týka aj bezstavovcov, hmyzu či motýľov. Ako uviedla, výskumníci sa zatiaľ nezaoberali otázkou, či ich vplyvom došlo na území Slovenska aj k úplnému vymiznutiu niektorých druhov. Upozornila však aj na zdravotné riziká, ktoré nepôvodné druhy rastlín spôsobujú. Zlatobyle a ambrózia palinolistá sú napríklad známe ako alergény, boľševník obrovský zas vyvoláva kožné poranenia.

Plnenie si zákonnej povinnosti vlastníkov a správcov pozemkov odstraňovať invázne nepôvodné druhy zo svojich pozemkov je podľa Repčíkovej na území v správe CHKO Východné Karpaty skôr výnimkou. Štátni ochranári sa preto o probléme snažia medzi verejnosťou šíriť osvetu, a to najmä prostredníctvom upozornení, ktoré adresujú samosprávam. Pokuta, ktorú môže orgán štátneho dozoru za nedodržiavanie zákona o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov uložiť, predstavuje sumu od 50 do 750 eur pre fyzickú osobu a od 100 do 5000 eur pre právnickú osobu. Poriadkovú pokutu je pritom možné uložiť aj opakovane.