Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Istý level strachu a stresu je podľa Čulákovej Tóthovej v takýchto obdobiach úplne normálny.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 11. mája (TASR) - Starostlivosť o dušu v čase akademického týždňa je rovnako dôležitá ako príprava. Základom, ktorý sa nie vždy ľahko dodržiava, je spánok, pohyb a kontakt s blízkymi. Pre TASR to uviedla psychologička IPčka Veronika Čuláková Tóthová v súvislosti s prípravou študentov na ústne maturity. Akademický týždeň sa maturantom začal v pondelok.
„Mozog, ktorý je vyčerpaný a izolovaný, sa učí oveľa horšie než mozog, ktorý má dostatok odpočinku a cíti sa byť v bezpečí,“ upozornila psychologička. Za dôležité považuje aj pravidelné prestávky počas učenia, ktoré podľa nej nie sú stratou času, ale nevyhnutnou súčasťou efektívnej prípravy. Významný je aj vnútorný dialóg človeka so sebou samým. Pripomenula, že skúšky sú náročné, ale ich výsledky nijako nemerajú hodnotu človeka. Ak skúšky nevyjdú podľa predstáv, je normálne cítiť sklamanie - ale výsledok podľa nej nehovorí nič o tom, kým človek je.
Efektívnej príprave podľa psychologičky pomáha konkrétny plán s reálnymi, dosiahnuteľnými cieľmi na každý deň. Takýto prístup považuje v konečnom dôsledku za lepší ako neurčité „musím sa naučiť všetko“. Keď si človek vie odškrtnúť splnenú úlohu, dostáva zároveň spätnú väzbu, že napreduje, a to pomáha aj s motiváciou. Zároveň podľa nej pomáha vedieť, kedy prestať. Telo aj myseľ potrebujú hranicu medzi pracovným časom a odpočinkom. Niekomu sa lepšie učí ráno, inému v noci. Preto radí počúvať svoje telo, ale nevynechať ani spánok a oddych. Ak je to možné, študenti by podľa nej nemali zostať na prípravu sami. Pomôcť môže spoločné učenie so spolužiakmi alebo aspoň zdieľanie progresu, obáv alebo úspechov.
Istý level strachu a stresu je podľa Čulákovej Tóthovej v takýchto obdobiach úplne normálny. Ak však strach človeka už paralyzuje, bráni v učení alebo zahlcuje myšlienky, je to signál, že treba spomaliť a porozprávať sa s niekým blízkym alebo s odborníkom. Odporučila takisto neporovnávať sa - s ostatnými, so sociálnymi sieťami, s idealizovanými obrazmi toho, ako by to malo vyzerať. Každý má podľa psychologičky iné tempo, iné podmienky, inú cestu. Ak úzkosť, vyčerpanie alebo pocit beznádeje pretrvávajú, netreba sa báť vyhľadať pomoc.
„Mozog, ktorý je vyčerpaný a izolovaný, sa učí oveľa horšie než mozog, ktorý má dostatok odpočinku a cíti sa byť v bezpečí,“ upozornila psychologička. Za dôležité považuje aj pravidelné prestávky počas učenia, ktoré podľa nej nie sú stratou času, ale nevyhnutnou súčasťou efektívnej prípravy. Významný je aj vnútorný dialóg človeka so sebou samým. Pripomenula, že skúšky sú náročné, ale ich výsledky nijako nemerajú hodnotu človeka. Ak skúšky nevyjdú podľa predstáv, je normálne cítiť sklamanie - ale výsledok podľa nej nehovorí nič o tom, kým človek je.
Efektívnej príprave podľa psychologičky pomáha konkrétny plán s reálnymi, dosiahnuteľnými cieľmi na každý deň. Takýto prístup považuje v konečnom dôsledku za lepší ako neurčité „musím sa naučiť všetko“. Keď si človek vie odškrtnúť splnenú úlohu, dostáva zároveň spätnú väzbu, že napreduje, a to pomáha aj s motiváciou. Zároveň podľa nej pomáha vedieť, kedy prestať. Telo aj myseľ potrebujú hranicu medzi pracovným časom a odpočinkom. Niekomu sa lepšie učí ráno, inému v noci. Preto radí počúvať svoje telo, ale nevynechať ani spánok a oddych. Ak je to možné, študenti by podľa nej nemali zostať na prípravu sami. Pomôcť môže spoločné učenie so spolužiakmi alebo aspoň zdieľanie progresu, obáv alebo úspechov.
Istý level strachu a stresu je podľa Čulákovej Tóthovej v takýchto obdobiach úplne normálny. Ak však strach človeka už paralyzuje, bráni v učení alebo zahlcuje myšlienky, je to signál, že treba spomaliť a porozprávať sa s niekým blízkym alebo s odborníkom. Odporučila takisto neporovnávať sa - s ostatnými, so sociálnymi sieťami, s idealizovanými obrazmi toho, ako by to malo vyzerať. Každý má podľa psychologičky iné tempo, iné podmienky, inú cestu. Ak úzkosť, vyčerpanie alebo pocit beznádeje pretrvávajú, netreba sa báť vyhľadať pomoc.
