Bratislava 30. júla (TASR) - Mladí ľudia dôverujú radám umelej inteligencie (AI) v spojitosti s duševným zdravím najmä v oblasti osamelosti. Vo všeobecnosti ňou nenahrádzajú priateľstvá. Ukázal to prieskum občianskeho združenia IPčko s podporou Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis. Výsledky prieskumu prezentovali vo štvrtok na tlačovej konferencii. Mladí ľudia, podľa výsledkov prieskumu, využívajú AI skôr ako nástroj pri učení sa alebo hľadaní informácií.

„Táto generácia, keď niečo potrebuje vedieť, získať nejakú informáciu v rôznych kontextoch, či už ide o školské úlohy alebo aj prežívanie nejakej situácie vo svojom živote alebo informáciu, ktorá sa týka napríklad vzdelávania alebo výletu alebo toho, kedy ide MHD, tak je to generácia, ktorá nie vždy klikne na internetový prehliadač, ale automaticky kliká na aplikáciu nejakého jazykového modelu, ktoré majú nainštalované vo svojich telefónoch,“ poukázala výkonná riaditeľka IPčka Zuzana Juráneková.

Ako doplnila, prieskum ukázal, že mladí ľudia sa neboja o duševnom zdraví hovoriť. Napriek tomu, že sa na chatboty často obracajú aj pri otázke duševného zdravia, z výsledkov prieskumu je podľa nej zrejmé, že mladí preferujú riešenie svojich problémov s reálnymi ľuďmi.

„Tá odpoveď na ich potrebu, že chcú mať kontakt s odborníkom, ktorý im relevantne odpovie, hovorí aj o tom, že potrebujeme, aby tá sieť vonku naozaj dostupná bola. Aby tá pomoc bola dostupná vtedy, keď ju potrebujú,“ vyhlásila. Výsledky podľa nej naznačujú, že diskusia o AI na školách by sa mala posunúť z otázky, či AI vôbec používať, k otázke, ako ju používať správne.

Riaditeľ IPčka Marek Madro doplnil, že organizácia analyzovala 3008 kontaktov z prvého polroka tohto roku, v ktorých hrala umelá inteligencia významnú úlohu. Veľa mladých ľudí sa podľa neho najprv so psychickými problémami obráti na AI, až potom hľadá pomoc inde.

Vzhľadom na to, že AI tak je prvým bodom kontaktu, vyzval na bezpečnejšie jazykové modely s jasnými pravidlami a štandardmi, aby bolo jasne dané, ako umelá inteligencia reaguje na samovražedné sklony či sebapoškodzovanie.

Druhým bodom podľa neho je rozšírenie siete pomoci, aby bola dostupná tam, kde mladí ľudia hľadajú pomoc. Potrebné je aj rozširovať povedomie a zlepšovať zručnosti pri práci s modernými technológiami nielen pri deťoch, ale aj pri ich rodičoch.

„Bol by som nerád, keby jednoduchým výstupom z týchto analýz, z týchto dvoch ukážok bol výsledok, že AI je niečo negatívne. Jednoducho, nie je to nepriateľ, je to však už viac ako nástroj. A to je to, na čo chceme upozorňovať, že AI ukazuje, v čom ako spoločnosť musíme dobiehať a v čom musíme prinášať nové riešenia a nové odpovede na to, čo sa v našej spoločnosti deje,“ doplnil.

Tatiana Švrčková zo spoločnosti Slovak Telekom poukázala, že pri AI vzniká edukačný paradox. „Na jednej strane vieme a hovoríme ako spoločnosť, že bez umelej inteligencie dnes nebudeme vedieť fungovať v práci, ale zároveň odmietame, aby sa s ňou deti učili, hlavne na prvom stupni, ale celkovo na základných školách. Je to napríklad aj kompetenčný paradox, ktorý nám hovorí o tom, že ľudia sú presvedčení, že rozumejú umelej inteligencii, ale zároveň, keď majú pomenovať jej výstupy, tak nevedia pomenovať, čo vzniklo ako výstup a produkt umelej inteligencie,“ upozornila.

IPčko prieskum realizovalo na vzorke 712 respondentov vo veku 15 až 30 rokov.