< sekcia Slovensko

Stredoškoláci by chceli mať v europarlamente aj Jozefa Golonku

Jozef Golonka Foto: TASR/Štefan Puškáš

Taká je voľba stredoškolákov zo 62 slovenských stredných škôl, pre ktorých Inštitút pre verejné otázky zorganizoval modelové voľby do Európskeho parlamentu.

Bratislava 16. mája (TASR) – Slovenskými europoslancami na ďalších päť rokov by mohli byť aj Jozef Golonka a Martin Kotleba. Taká je voľba stredoškolákov zo 62 slovenských stredných škôl, pre ktorých Inštitút pre verejné otázky (IVO) zorganizoval modelové voľby do Európskeho parlamentu (EP).

V rámci projektu Študentské voľby malo tentoraz možnosť voliť presne 13.498 stredoškolákov starších ako 15 rokov. Boli to študenti 29 gymnázií a 33 stredných odborných škôl a obchodných akadémií, 40 z nich bolo štátnych, 14 cirkevných a osem súkromných. Možnosť voliť využilo 6175 študentov, čo predstavuje takmer 46-percentnú volebnú účasť. Ako pripomenul autor projektu Miroslav Kollár, nešlo o reprezentačný prieskum a výsledky nie sú predikciou pre regulárne voľby do EP. Výsledky však podľa neho naznačujú spôsob, akým mladá generácia vidí a hodnotí súčasnú situáciu na Slovensku.

Stredoškoláci v hlasovaní posunuli do europarlamentu kandidátov šiestich politických strán. Najviac hlasov získala strana Smer-SD (11,55 percenta) a Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NŠ) - 10,83 percenta hlasov. Pod 10 percent hlasov získali kandidáti OĽaNO, SaS, KDH. Potrebných päť percent preskočila aj Strana moderného Slovenska (SMS).

Medzi kandidátmi získal najviac preferenčných hlasov Martin Kotleba, osmička na kandidátke ĽS NŠ, ktorému stredoškoláci dali 500 hlasov. Na druhom mieste skončil Jozef Golonka (SMS) s 231 prednostnými hlasmi a Monika Flašíková Beňová (Smer-SD), za ktorú hlasovalo 213 hlasov. Stredoškolákov oslovuje aj meno Richarda Sulíka (SaS). Ten získal 208 preferenčných hlasov. Pre Miroslava Kollára je prekvapujúci najmä výsledok Jozefa Golonku. "Myslím si, že je to kombinácia prívlastku 'moderná' v strane, ktorú zastupuje a tiež osobnosti Jozefa Golonku, ktorého fenomén prežíva aj medzi mladými ľuďmi, hoci ho reálne nezažili," uviedol výkonný riaditeľ IVO.

V prípade úspechu Kotlebu je to podľa Kollára indícia, že medzi mladými toto priezvisko "funguje". "Zrejme sa preto ani nezamýšľali, že v tomto prípade nejde o lídra Ľudovej strany Naše Slovensko a nevšimli si iné krstné meno," vyslovil domnienku Kollár. Podľa sociologičky Zory Bútorovej je takáto preferencia priezviska Kotleba vážnym signálom pre vládnucu stranu i súčasnú opozíciu. "Znamená to, že štandardné strany nevedia nájsť uspokojivé riešenia na problémy, ktoré mladých ľudí trápia," uviedla Bútorová.

Bútorova v tejto súvislosti dodala, že ĽS NŠ mala vyše 15-percentnú podporu v troch krajoch, pričom najviac hlasov získala v Prešovskom kraji. V siedmich krajoch získali "kotlebovci" vyše 5 percent hlasov. Z hľadiska proporcionality majú medzi stredoškolákmi prívržencov po celom Slovensku aj Smer-SD, OĽaNO a KDH. "Naopak, SDKÚ-DS medzi mladými ľuďmi, reprezentovaná kandidátkou, ktorá bola predstavená, nevzbudzuje záujem mladých ľudí, viac ako pätpercentný zisk dosiahla len v dvoch krajoch," uviedla Bútorová.

Ďalší odkaz pre etablované politické strany priniesol podľa Kollára aj fakt, že pomer preferencií medzi stranami s parlamentnou históriou a novými stranami bol len tesne v prospech prvej skupiny (57 ku 43). "Takmer polovica mladých hľadá inú reprezentáciu, ako sú tie dnešné zavedené strany," povedal Kollár.

V najbližších mesiacoch chce IVO urobiť detailnejší prieskum medzi stredoškolákmi, zameraný na hodnotové orientácie a motivácie ich rozhodnutí.