< sekcia Slovensko

J. Budaj: Z plánu obnovy by sa mali podporiť tri oblasti za 1 mld. eur

Na snímke minister životného prostredia SR Ján Budaj počas tlačovej konferencie na Tému: Priority envirorezortu v Pláne obnovy 9. marca 2021 v Bratislave. Foto: TASR Martin Baumann

Envirorezort v rámci plánu pripravil rozvoj Národného parku Muránska planina a Polonín.

Bratislava 9. marca (TASR) - Z plánu obnovy a odolnosti by mala byť financovaná dekarbonizácia priemyslu (350 miliónov eur), obnova rodinných domov (500 miliónov eur) a adaptačné opatrenia na zmenu klímy, ochranu biodiverzity a reformu národných parkov (150 miliónov eur). Na tlačovej konferencii o tom informoval minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) spolu so štátnymi tajomníkmi Jurajom Smatanom a Michalom Kičom.



"Ponúkame ucelený komplexný pohľad na krajinu, krajinotvorbu a zdržiavanie vody v krajine a na prípravu na otepľovanie a redukciu dosahu otepľovania na obyvateľov," povedal Kiča. Priblížil, že cieľom je reforma krajinného plánovania, ochrany prírody, národných parkov. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR sa chce spravodlivo vyrovnať so súkromnými vlastníkmi a majetkovými kompenzáciami, opatreniami na podporu biodiverzity, zlepšením Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR a presunom pozemkov pod MŽP. "Veríme, že takýmto spôsobom zabezpečíme podporu a posilnenie odolnosti ekosystémov. Naším cieľom je aj zachovanie tradičného spôsobu rozvoja regiónov," tvrdí Kiča.

Envirorezort v rámci plánu pripravil rozvoj Národného parku Muránska planina a Polonín. Reforma národných parkov sa tak bude diať prírode blízkym obhospodarovaním lesov a mäkkými formami turizmu. Inštitucionálne by sa mala posilniť ŠOP SR.

Plán obnovy ponúka aj protipovodňové opatrenia robené prírode blízkym spôsobom. Kiča poznamenal, že sa tak nebudú opakovať "betonárske opatrenia". Udiať by sa mala aj revitalizácia vodných tokov a s tým je podľa Kiču spojená aj reforma štátnych podnikov, ktoré zabezpečujú hospodárenie s vodou v krajine. Podpora rôznych vodozádržných opatrení sa bude diať aj v mestách.

V rámci dekarbonizácie priemyslu je podľa Smatanu cieľom zníženie emisií oxidu uhličitého vo vzduchu o 2,6 milióna ton ročne do roku 2026. "Splnenie tohto cieľa by nás veľmi priblížilo k nášmu záväzku 55-percentného zníženia emisií oxidu uhličitého do roku 2030," uviedol Smatana. Dopĺňa, že projekty budú vybrané na základe transparentnej schémy súťaže, kde by sa malo zohľadňovať, akú najväčšiu úsporu oxidu uhličitého dokážeme za určené financie dosiahnuť. Súčasťou toho bude aj novela zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania. Časť peňazí by sa mala použiť aj na reformu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá začne efektívnejšie dohliadať na to, ako podniky plnia svoje záväzky.

V rámci obnovy domov by sa malo zrekonštruovať 40.000 rodinných domov. Konkrétna schéma prerozdeľovania financií a rekonštrukcie sa začne pripravovať. Budaj predpokladá, že jeden projekt by mohol byť financovaný sumou 10.000 eur. Na rekonštrukciu domov prispeje štát polovicou oprávnených nákladov projektu. Žiadateľom bude núkať aj iné formy financovania.

"Obnovované budú nie darčekom plynového kotla, ale komplexnou obnovou, ktorá bude predmetom odborného posúdenia, potom odbornej prípravy," poznamenal. V rámci obnovy by to malo byť zlepšenie energetickej bilancie budov, vodozádržné opatrenia, zatepľovanie, opatrenia v odpadovom hospodárstve a ďalšie klimatické opatrenia. Budaj tiež plánuje zvolať konzultácie s expertmi a sociológmi na tému, ako sa budovy a domy budú rekonštruovať a v ktorých oblastiach.