Za kľúčovú považuje zásadnú zmenu nastavenia normatívneho financovania.
Autor TASR
Bratislava 4. septembra (TASR) - V rozpočte pre školstvo na tento rok chýba stále približne 170 miliónov eur. Ide o financie na pokrytie rastu cien energií, nedostatku miest špeciálnych pedagógov a asistentov učiteľa i dofinancovanie prijatých legislatívnych zmien. Poukazuje na to podpredseda parlamentného výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Jozef Habánik (Smer-SD).
Za kľúčovú považuje zásadnú zmenu nastavenia normatívneho financovania. A to tak, aby zriaďovatelia a riaditelia škôl a školských zariadení mali prostriedky na motiváciu učiteľov a vedeli pritiahnuť kvalifikovaných ľudí aj do podporných profesií ako napríklad digitálny koordinátor či školský psychológ.
Podotýka, že napriek viacerým novelám školského zákona sa v posledných troch rokoch výrazne prehĺbil problém s nedostatkom učiteľov odborných predmetov. Nesúvisí to však podľa neho len s nedostatočným finančným ohodnotením. Je to tiež výsledkom toho, že školstvo stratilo schopnosť určovať, navrhovať riešenia kľúčových tém. Pripomína, že Slovensko sa v pláne obnovy a odolnosti pre oblasť vzdelávania zaviazalo k viacerým legislatívnym a obsahovým zmenám, ktoré by mali školstvo posunúť na vyššiu kvalitatívnu úroveň.
"Samotné napĺňanie jednotlivých cieľov formou konkrétnych míľnikov sa však ukazuje ako časovo nepripravené a vo viacerých prípadoch nereálne," podotýka Habánik. Rezort školstva podľa neho nedokáže tieto zdroje rýchlo distribuovať, pretože iné štátne úrady získali kompetenciu určovať školské témy. Odkazuje, že po voľbách to bude treba zmeniť.
"Kvalita a atraktivita povolania učiteľa je viazaná na stabilitu prostredia, predvídateľnosť zmien a garanciu profesionálnej komunikácie so zriaďovateľmi, s profesijnými a stavovskými organizáciami," dodáva Habánik pri príležitosti otvorenia nového školského roka. Ten začínajú podľa neho učitelia a odborní zamestnanci s 12-percentnou valorizáciou tarifných platov, ktorú im však "pohltí" vysoká inflácia.
Za kľúčovú považuje zásadnú zmenu nastavenia normatívneho financovania. A to tak, aby zriaďovatelia a riaditelia škôl a školských zariadení mali prostriedky na motiváciu učiteľov a vedeli pritiahnuť kvalifikovaných ľudí aj do podporných profesií ako napríklad digitálny koordinátor či školský psychológ.
Podotýka, že napriek viacerým novelám školského zákona sa v posledných troch rokoch výrazne prehĺbil problém s nedostatkom učiteľov odborných predmetov. Nesúvisí to však podľa neho len s nedostatočným finančným ohodnotením. Je to tiež výsledkom toho, že školstvo stratilo schopnosť určovať, navrhovať riešenia kľúčových tém. Pripomína, že Slovensko sa v pláne obnovy a odolnosti pre oblasť vzdelávania zaviazalo k viacerým legislatívnym a obsahovým zmenám, ktoré by mali školstvo posunúť na vyššiu kvalitatívnu úroveň.
"Samotné napĺňanie jednotlivých cieľov formou konkrétnych míľnikov sa však ukazuje ako časovo nepripravené a vo viacerých prípadoch nereálne," podotýka Habánik. Rezort školstva podľa neho nedokáže tieto zdroje rýchlo distribuovať, pretože iné štátne úrady získali kompetenciu určovať školské témy. Odkazuje, že po voľbách to bude treba zmeniť.
"Kvalita a atraktivita povolania učiteľa je viazaná na stabilitu prostredia, predvídateľnosť zmien a garanciu profesionálnej komunikácie so zriaďovateľmi, s profesijnými a stavovskými organizáciami," dodáva Habánik pri príležitosti otvorenia nového školského roka. Ten začínajú podľa neho učitelia a odborní zamestnanci s 12-percentnou valorizáciou tarifných platov, ktorú im však "pohltí" vysoká inflácia.