< sekcia Slovensko

J. Paška: V europarlamente bude viac názorov, ktoré chcú reformovať EÚ

Na snímke kandidát na europoslanca Jaroslav Paška (SNS) počas rozhovoru pre TASR 17. mája 2019 v Bratislave. Foto: TASR - Jakub Kotian

TASR prináša rozhovory s lídrami kandidátok v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu.

Bratislava 17. mája (TASR) – Zamestnanci by mali v rámci EÚ dostávať rovnaké platy, ako ich kolegovia v iných krajinách Únie, pokiaľ pracujú na rovnakom pracovisku, myslí si poslanec parlamentu a líder kandidátky SNS do eurovolieb Jaroslav Paška. O mandát v Európskom parlamente (EP) sa opätovne uchádza po tom, čo v ňom pôsobil v rokoch 2009 až 2014. V rozhovore pre TASR tiež uviedol, že Únia by sa nemala rozširovať o ďalšie krajiny, pokiaľ si nevyrieši svoje vnútorné problémy a nedokáže ponúknuť stabilné prostredie. Paška sa nebojí väčšieho počtu radikálnych názorov v EP, skôr v ňom podľa neho bude viac takých názorov, ktoré chcú EÚ reformovať.

-V čom môže EP pomôcť Slovensku, keď sa pozrieme na nadchádzajúce obdobie?-

EP môže pomôcť Slovensku v mnohých veciach. Je však potrebné najskôr usporiadať mnohé názorové rozdiely v EÚ. Neexistuje zhoda na riešení základných otázok týkajúcich sa každodenného života ľudí, na riešení problému migrácie, ktorý súčasný EP a Európska komisia (EK) nezvládli. Nenašli technické riešenie tohto problému, zhoda na úprave Dublinských dohovorov zatiaľ neexistuje, táto úloha preto ostáva pred novým EP. K uvedenému problému sa pridáva aj brexit. Súčasné vedenie EÚ nedokázalo doriešiť odchod Veľkej Británie z EÚ, ani oživiť hospodársku stagnáciu.

-Úniu kritizujete za slabú kontrolu schengenskej hranice. Ako by sa dala táto kontrola posilniť? Ako by ste sa o to vedeli zasadiť ako europoslanec?-

Musíme sa koncentrovať na ochranu hraníc. Nemôžeme dopustiť, aby migranti prichádzali na územie EÚ bez toho, aby boli zaregistrovaní a aby vedeli, kam chcú ísť a kde sa usídlia. Rozhodovať o tom nemôže európska inštitúcia, ale členské štáty, pretože každý migrant zaťaží rozpočet konkrétnej krajiny. Mechanizmus prijímania migrantov a ich rozdeľovania podľa kvót je absolútne neprípustný. Aj pri reformách Dublinských dohovorov treba myslieť na to, že treba rešpektovať právo členských štátov rozhodnúť sa o tom, koho prijmú na svoje územie a koho nie.



-V rámci programu spomínate rovnaké platy a dôchodky pre všetkých v Únii, ako to chcete dosiahnuť? Nie je na firmách, ako sa rozhodnú robiť svoju mzdovú politiku v danej krajine? Akými kompetenciami to môže Únia korigovať?-

Základné dokumenty EÚ hovoria o zákaze diskriminácie. Nikto nesmie byť v EÚ diskriminovaný pre farbu pleti, náboženské vyznanie, sexuálnu orientáciu a ani za to, že pracuje na inom mieste ako zamestnanec tej istej firmy. Žijeme v jednotnom hospodárskom priestore. EÚ má po celom svojom území približne rovnaké ceny palív, energií, potravín, ergo za prácu na celom tomto území by mali byť rovnaké platy, pokiaľ zamestnanci pracujú na rovnakom pracovisku ako ich kolegovia v iných krajinách EÚ. Napríklad zamestnanec Volkswagenu v Bratislave, ktorý robí na výrobnej linke, by mal mať rovnaký plat ako analogicky zaradený zamestnanec tohto závodu v Nemecku.

-Nemali by byť za tým ekonomické ukazovatele danej krajiny, napríklad minimálna mzda? Sú tam určité rozdiely.-

Existujú rozdiely vygenerované rozdielnou životnou úrovňou. Ale odmena za prácu by mala byť rovnaká. Líšiť sa môže na základe produktivity práce. Vieme, že Volkswagen v Bratislave má vyššiu produktivitu ako Volkswagen v Nemecku. Naši pracovníci by dokonca podľa ekonomických parametrov mali mať vyššiu mzdu, ako tí v Nemecku. Poškodzujeme vlastných občanov nielen v tom, že tolerujeme ich nižšie mzdy, ale aj to, že potom budú mať aj nižšie dôchodky. Ak ten istý pracovník v závode v Nemecku odíde do dôchodku, dostane trikrát alebo štyrikrát väčší dôchodok ako obdobný zamestnanec, ktorý robí na Slovensku.

-Do ktorej frakcie by ste chceli patriť? Opäť Európa slobody a priamej demokracie?-

Rozhodovanie o frakciách budeme v SNS konzultovať s našimi bývalými partnermi. V súčasnosti máme ponuky pôsobiť v skupine Európskych konzervatívcov a reformistov(ECR), v skupine Európa slobody a priamej demokracie (EFDD), ale aj medzi národovcami, či ľudovcami. Budeme sa rozhodovať až po voľbách, keď budeme vedieť, ktoré skupiny, s akým programom pristúpia k reforme EÚ.

-Potrebuje EÚ reformu? Ak áno, akú a prečo?-

Potrebuje vážne reformy. Musíme hľadať zhodu na tom, ako bude Únia súčasné nevyriešené problémy dokončovať. Ide o migráciu či ekonomickú a hospodársku stagnáciu. SNS je proti návrhom, ktoré prinášali pani Merkelová, ako aj pán Hollande. Nazdávame sa, že sústrediť zahraničnú politiku iba do jedných rúk a rozhodovať bez toho, aby bola absolútna zhoda na krokoch, ktoré bude EÚ v zahraničnej politike robiť, môže byť pre SR a všetky malé štáty nebezpečné. Existencia a budúcnosť SR záleží aj od toho, či si môžeme robiť vlastný zahraničný obchod a či si udržiavame vlastné zahraničné kontakty. Nemôžeme sa prispôsobovať záujmom veľkých štátov.

-Ste za užšiu integráciu členských krajín? Mala by SR patriť do jadra Únie?-

Integrácia už prekročila medze únosnosti a schopnosti riešiť problémy, ktoré vznikajú v každodennom živote občanov. Treba dať viac kompetencií členským štátom a ponechať bruselským úradníkom kompetencie iba tam, kde členské štáty potrebujú skoordinovať svoje činnosti, a to tak, aby boli pri svojom rozhodovaní slobodné. SR je v jadre EÚ, bohužiaľ, je v takom jadre, ktoré je veľmi nestabilné, pretože sme súčasťou eurozóny, ktorá stojí pred vážnymi problémami. Zadlženie Francúzska, Talianska, Španielska, ako aj Grécka totiž stále rastie.

-Ktoré ďalšie krajiny by mali byť členmi Únie? Má sa Únia vôbec ešte rozširovať aj vzhľadom na možný brexit?-

Je dôležité, aby sme si najskôr vyriešili vnútorné problémy a napätia, a potom sa zaberali rozširovaním. Aby sme vedeli štátom, ktoré majú záujem o členstvo v EÚ, ponúknuť stabilné prostredie. V súčasnosti stabilné prostredie v EÚ nie je. Nevieme, či Veľká Británia odíde z EÚ, a ak odíde, nevieme, ako a kedy odíde. Nemáme tiež doriešené vážne problémy týkajúce sa migrácie, hospodárskeho rastu. Predstavy o budúcnosti EÚ sú rozdielne vo Francúzsku, Nemecku, ale aj v iných štátoch. Zladiť všetky záujmy bude ťažké. Najprv sa musíme zhodnúť na spoločných východiskách.

-Podľa odhadov bude v budúcom europarlamente viac antisystémových a radikálnych strán ako teraz. Prečo k tomu dochádza a ako sa to dá zastaviť?-

Nebál by som sa väčšieho počtu radikálnych názorov. Takéto názory v EP vždy boli na ľavej aj na pravej strane. Skôr bude viac takých, ktorí budú mať záujem reformovať EÚ. Situácia je vážna, občania sú nespokojní s tým, ako EÚ zanedbáva každodenný život, nevenuje sa ich problémom. Preto mnohí z tých, ktorí sa dnes javia ako politicky úspešnejší a sú nazývaní „populisti“, sú v skutočnosti skôr reformátormi. Treba vypočuť všetky názory a riadiť sa hlasom voličov. Treba počúvať, akí poslanci prídu, vecne s nimi komunikovať a hľadať východiská tak, aby sme naplnili požiadavky verejnosti.

-Ste silný kritik prijatia Istanbulského dohovoru, kritizujete Brusel za diskrimináciu v mzdovej úrovni, či za slabú kontrolu hraníc. Nepoškodzujú takéto kritické hlasy dôveru ľudí v európske spoločenstvo?-

Ak niečo poškodzuje EÚ, tak je to hluchota tých, ktorí majú načúvať. Ak sa pán Timmermans (podpredseda EK Frans Timmermans, pozn. TASR) vyhráža členským štátom, že ak nebudú prijímať migrantov, dá im sankcie, pokuty a bude siahať na ich eurofondy, tak je to riešenie namierené proti ľuďom. Každý členský štát prispieva do rozpočtu EÚ a má právo z neho aj čerpať. Keď nejaký úradník v Bruseli povie, že niekomu zakáže čerpať prostriedky z rozpočtu, v ktorom sú jeho vlastné peniaze, je to zvrhlý návrh, ktorý treba odmietnuť. Občania by mali poznať slabé aj silné stránky EÚ. Pre našich občanov priniesla Únia väčší životný priestor, väčšie možnosti študovať, zamestnať sa, či cestovať. Na druhej strane im mnoho aj zobrala. Iste bude treba napríklad riešiť, aby sme už neprichádzali o finančné prostriedky, ktoré generujú naši pracujúci. Aby boli platy za rovnakú prácu na Slovensku rovnaké, alebo sa aspoň približovali tým v bohatších štátoch Únie.


-Odborníci tvrdia, že keď sa raz Únia dostane zo svojich kríz, aj počet euroskeptikov na Slovensku klesne, lebo táto téma prestane mať politický výtlak. Čo si o tom myslíte?-

Zmení sa to vtedy, keď prídu do vedenia EÚ šikovnejší, zdatnejší a realistickejší politici, ktorí budú menej hovoriť o víziách, spôsobe života niekedy za 30 rokov, ale začnú riešiť naše každodenné problémy. Nedôvera voči EÚ sa skončí vtedy, keď ľudia pocítia, že im Únia v niečom pomohla, dala im vyššie dôchodky, platy, zaviedla spravodlivosť, lepšie zdravotníctvo. Vtedy uveria, že EÚ má zmysel. Pokiaľ nemajú zmysluplné protihodnoty za to, že platia a prispievajú do EÚ, dôvera nebude rásť.

-Prečo má SR dlhodobo nízku volebnú účasť pri voľbách do EP a ako by sa to dalo zmeniť? Čo robí vaša strana konkrétne preto, aby sa účasť zvýšila?-

Myslím si, že teraz príde voliť viac ľudí. SNS aj iné politické strany sa snažia aktivizovať voličov. Chcem veriť, že si naši občania uvedomia, že mnohé z riešení, ktoré potrebujeme na Slovensku zrealizovať, pramenia z toho, že potrebujeme mať v európskych inštitúciách silnejšie a kvalifikované zastúpenie, ktoré dokáže problémy pomenovať, navrhnúť riešenia a prípadne aj vyrokovať. Tak, ako sme to urobili v poslednom období, keď ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS) poukázala na dvojakú kvalitu potravín a v Bruseli presvedčila kolegov zo západných krajín o potrebe tento problém vyriešiť.

-Väčšina politikov a analytikov sa zhoduje, že EÚ je dobrý projekt. Ale objavili sa aj názory, ktoré naznačovali, že nemusí vydržať donekonečna. Ako to vidíte vy?-

Nič netrvá večne. Pokiaľ bude EÚ fungovať a bude nám prospievať, je dôležité, aby sme udržiavali čo najlepšie vzťahy medzi štátmi. V prostredí, kde si ľudia navzájom pomáhajú a kde vedia mať spoločný cieľ, nevznikajú zbytočné konflikty. Náš záujem sú dobré vzťahy so susedmi, v Európe, hospodárska prosperita Európy. A pokiaľ to bude fungovať aj pod hlavičkou EÚ, treba tomu pomáhať.

-Čo priniesla EÚ občanom ako pozitívum za posledné obdobie?-

Spomeniem to, čo sme rozbiehali ešte za môjho pôsobenia v EP. Možnosť telefonovať po celej Európe bez vysokých roamingových poplatkov. Operátori pod tlakom Európskeho parlamentu konečne zobrali na vedomie, že tu máme spoločný hospodársky priestor EÚ. Rovnako sme zrušili aj cezhraničné bankové poplatky v EÚ. Existujú viaceré konkrétne opatrenia, ktoré by mali občania v každodennom živote pozitívne cítiť.