Bratislava 12. septembra (TASR) - Duševné zdravie detí by malo byť jednou z priorít pre najbližšie obdobie. Práve do tejto oblasti by mali prioritne smerovať zdravotné politiky Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Skonštatovala to štátna tajomníčka rezortu Monika Jankechová v súvislosti s výsledkami najnovšej štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) Slovensko 2021/2022. Národná správa prezentuje hlavné zistenia, týkajúce sa zdravia a so zdravím súvisiacim správaním 11-, 13- a 15-ročných školákov.

"Výsledky jasne predikujú, ktorou cestou by malo ministerstvo zdravotníctva smerovať zdravotné politiky. Je to najmä oblasť duševného zdravia, najmä po období pandémie," uviedla pre TASR Jankechová.

Podotýka, že problémy v tejto oblasti stúpli o 50 percent. Medzi žiakmi sa objavujú napríklad úzkostné stavy či stavy osamelosti. Témami, ktoré treba podľa nej riešiť, sú tiež hľadanie vzťahových skupín v škole, rodine či medzi pohlaviami. Pozornosť by mala byť venovaná aj fyzickej zdatnosti, teda pohybovej aktivite mladých ľudí.

"Mimoriadne ma upútali aj dáta o požívaní alkoholu a užívania cigariet," podotkla Jankechová. Dáta by podľa nej mali byť východiskom pre zmenu koncepcií, smerovania intervencie a opatrení pri starostlivosti o deti. Cieľom by malo byť rozšírenie repertoáru a dostupnosti potrebných služieb, napríklad zvýšiť počet psychológov, klinických psychológov či psychoterapeutov. Rovnako sa treba zamerať na mapovanie počtu lôžok v oblasti duševného zdravia detí.

Na základe najnovších dostupných dát by sa mali zmeny podľa Svetlany Síthovej z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže dotknúť aj oblasti vzdelávania. "Najdramatickejšie alebo to, čo by sme si mali postaviť na stôl, je, že štvrtina chlapcov, pätina dievčat sa necíti v škole úspešná," povedala pre TASR. Súvisí to so systémom hodnotenia, teda ako sú nastavené známky, alebo ako sú žiaci porovnávaní v rámci triedy, nie v rámci ich individuálneho posunu.

Ďalší kľúčový moment vidí v jasnom prepojení zhoršenia pocitov úzkosti, depresie či duševnej nepohody na užívanie liekov. Dôležité bude preto podľa nej vkladať financie na podporu duševného zdravia.

Ako rovnako dôležité vníma, že mladí ľudia v skúmanom veku nachádzajú v škole človeka, ktorému dôverujú. Znamená to poďakovanie učiteľom, že sú v školách "prístavmi", ktoré deti potrebujú. "Napriek tomu sa deti necítia v školách dobre. Je to memento, že nám nezlyhávajú učitelia, ale my ako systém, ktorý máme v škole zavedený," poznamenala Síthová.

Pozitívne vníma, že štúdia sa, na rozdiel od predchádzajúceho dokumentu spred vyše štyroch rokov, zameriava aj na školákov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ide o rôzne špecifiká, vychádzajúce z diagnóz, cez poruchy učenia či pozornosti po závažné znevýhodnenia, ale tiež deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. "Je to pre nás mimoriadne dôležitá kapitola. Ak hovoríme o inkluzívnom vzdelávaní na Slovensku, potrebujeme vedieť, ako sa cítia všetky skupiny detí," odkázala.

Na tvorbe protokolu štúdie spolupracovalo viac ako 100 odborníkov z rôznych oblastí, ktorých cieľom bolo zmapovať najdôležitejšie aspekty života školákov. Oslovených bolo 195 škôl, z ktorých 95 bolo ochotných zúčastniť sa štúdie. Dotazník vyplnilo 9697 školákov vo veku 11 až 15 rokov. Národná správa popisuje viac ako 200 ukazovateľov a v približne polovici ukazovateľov ponúka i sledovanie zmien za uplynulých osem rokov.