Bratislava 30. augusta (TASR) - Ak sa chcú ľudia novým klimatickým podmienkam prispôsobiť, treba obnovovať schopnosť celej krajiny hospodáriť s vodou aj teplom. Uviedli to odborníci z Inštitútu aplikovanej ekológie DAPHNE v súvislosti so suchom.

„Klíma sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Namiesto pravidelných dažďov prichádzajú extrémne výkyvy - prudké lejaky striedajú dlhé suchá. Problém nie je iba v tom, koľko vody naprší, ale najmä čo sa s ňou stane po dopade na lesy, polia, lúky, záhrady, cesty či zastavané plochy,“ skonštatovali environmentalisti.

Poukázali pri tom na to, ako sa krajina za posledných sto rokov zmenila. Inštitút spomína, že sa odvodnili mokrade, narovnali rieky, vyťažili lesy, zrušili medze a remízky a scelili polia do monokultúrnych lánov. Voda z krajiny tak podľa inštitútu odteká rýchlejšie preč. „Preto treba obnoviť schopnosť krajiny vodu prijímať, spomaľovať jej odtok, vsakovať ju do pôdy, dopĺňať zásoby podzemnej vody a bezpečne prevádzať zvýšené prietoky počas prívalových zrážok. Cieľom nemá byť len zachytenie vody v jednej nádrži,“ vysvetľuje riaditeľ DAPHNE Ján Šeffer.

Za kľúčový považuje inštitút pôdy, ktorej štruktúru a stav ovplyvňuje to, koľko vody dokáže prijať a udržať pre vegetáciu a koľko jej môže preniknúť hlbšie. Zároveň voda v pôde umožňuje rastlinám transpirovať, a tým ochladzovať krajinu. Keď aktívna vegetácia chýba, väčšia časť slnečnej energie zohrieva pôdu a vzduch, vysvetlil DAPHNE. Preto má podľa neho význam napríklad udržiavať vegetačný kryt poľnohospodárskej pôdy aj po skorom zbere plodín.

„

Foto: Teraz.sk - Elena Halačová

Dôležitou súčasťou krajiny sú aj mokrade, ktoré stabilizujú vodný režim, spomaľujú pohyb vody a ochladzujú okolie. Mnohé z nich však boli v minulosti narušené, odvodnené,“ tvrdia environmentalisti. DAPHNE obnovuje odvodnené rašeliniská, napríklad prehradzovaním a zasypávaním starých odvodňovacích kanálov či sprírodňovaním upravených tokov. „Na niektorých lokalitách pomohli obnoviť vodný režim aj bobry,“ dopĺňa PR manažérka DAPHNE Pavla Lényiová.

Skúsenosti s vodozádržnými opatreniami z chránených území teraz využíva Inštitút DAPHNE v poľnohospodárskej krajine. V pilotnej obci Šterusy (okres Piešťany) obklopenej obrovskými poľami, spolu s miestnymi naplánoval prírode blízke zásahy. Pomôžu zmierniť suchá aj bleskové povodne, ktoré obec sužujú. Pôjde napríklad o vybudovanie suchých poldrov, ktoré zadržia časť vody z prudkých lejakov, zmeandrovanie toku, aby sa spomalil odtok vody, či zatrávnenie časti poľnohospodárskej pôdy. Opatrenia sú podporené v rámci projektu LIFE WILL - Voda v krajine a pôde a grantom od Nadácie VÚB.