Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 22. október 2026Meniny má Sergej
< sekcia Slovensko

Jeden svet premiéruje Zóny nikoho, odkrýva toxické dedičstvo Slovenska

Na archívnej snímke kinosála kina Lumiére. Foto: TASR - Dano Veselský

Tri režisérky v celovečernom dokumente prinášajú svoj pohľad na tri z najzávažnejších ekologických katastrof Slovenska.

Bratislava 22. októbra (TASR) - Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý od 20. do 25. októbra prebieha v bratislavskom kine Lumiére, uvádza vo štvrtok premiéru dokumentu Zóny nikoho. „Tri slovenské režisérky prinášajú film o troch najzávažnejších environmentálnych záťažiach Slovenska,“ približuje snímku jej impakt producentka Eva Pavlovičová.

Novinku Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej uvádza festival v slovenskej premiére, následne bude mať medzinárodnú premiéru na 30. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava, kde zabojuje v súťažnej sekcii Česká radost a tiež v medzinárodnej súťaži Opus Bonum.

Tri režisérky v celovečernom dokumente prinášajú svoj pohľad na tri z najzávažnejších ekologických katastrof Slovenska. Vo filme sú zachytené Vrakunská skládka a areál bývalého Istrochemu v Bratislave, gudrónové jamy v Predajnej na Horehroní a Chemko Strážske na Zemplíne. „Tri lokality, tri odlišné podoby toxického dedičstva a spoločný príbeh o problémoch, ktorých riešenie presahuje volebné obdobia aj ľudské generácie,“ poznamenáva Pavlovičová k environmentálnym záťažiam, ktoré vznikali najmä v druhej polovici 20. storočia ako dôsledok priemyselnej výroby a nedostatočného nakladania s nebezpečným odpadom.

Napriek opakovaným prísľubom a pripravovaným sanačným projektom zostávajú závažným problémom životného prostredia. „Riešenia toxických skládok sú komplexné a výrazne presahujú štvorročný volebný cyklus. Na ministerstvách to často stroskotá na vzorci: nový minister znamená nové - a teda žiadne dokončené - riešenia,“ upozorňuje Kašová. V kapitole Trojuholník smrti sleduje okolie bývalej chemickej továrne Chemko Strážske, ktorej výroba zanechala v regióne rozsiahle znečistenie PCB látkami. Prostredníctvom príbehov miestnych obyvateľov, zvierat a krajiny skúma, ako sa toxické látky stávajú súčasťou ekosystému a ovplyvňujú život naprieč generáciami.

Sliepková v kapitole Čierne oči skúma gudrónové jamy v Predajnej. Čierne jazerá uprostred malebnej krajiny Nízkych Tatier sa stávajú východiskom poetickej úvahy o geologickom čase, ľudskej pamäti a procesoch, ktoré pokračujú hlboko pod zemským povrchom, mimo nášho každodenného vnímania.

Čákanyová v kapitole Terra Nullius premieňa príbeh Vrakunskej skládky a bývalého Istrochemu na dystopickú víziu minulosti, súčasnosti a budúcnosti. „Pomocou animácie, estetiky počítačových hier a motívu hubového mycélia skúma možné podoby spolužitia človeka s prostredím, ktoré svojou činnosťou nenávratne zmenil,“ dodáva impakt producentka filmu, ktorý prekračuje hranice tradičného dokumentárneho rozprávania. Jeho hlavným protagonistom je samotná krajina, ale aj podzemie a toxické látky, ktorých pôsobenie presahuje dĺžku ľudského života.

Zóny nikoho vznikli v slovensko-českej koprodukcii. Snímku do slovenských kín uvedie Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) 19. novembra.





Trailer: www.youtube.com/watch?v=hAw9uXaoIPk