Bratislava 20. augusta (TASR) - Július Satinský spolu s Milanom Lasicom vytvorili legendárnu dvojicu, ktorá viac ako štyri desaťročia zabávala divákov v divadle i v televízii inteligentným humorom. Ako herec je známy z viacerých obľúbených filmov na čele s komédiou S tebou mně baví svět (1983).

Od narodenia obľúbeného humoristu, spisovateľa, dramatika a rozprávača Júliusa Satinského uplynie vo štvrtok 20. augusta 85 rokov. Bol aj vášnivým pisateľom na písacom stroji. Dlhoročne uverejňoval fejtóny v rôznych tlačených periodikách i v rádiách.

Preslávil sa najmä v autorských divadelných predstaveniach s Milanom Lasicom. Zatiaľ čo Lasica sa na javisku prejavoval ako skeptický intelektuál, Satinský upútal svojou až detskou spontánnosťou, naivnosťou, ale zároveň nadhľadom. Svojím iskrivým a inteligentným humorom si získali priazeň širokej verejnosti nielen na Slovensku, ale aj v Česku.

Július Satinský sa narodil 20. augusta 1941 v Bratislave a k svojmu rodisku mal počas celého života vrúcny vzťah. Do základnej školy začal chodiť v roku 1947. S Lasicom žili na tej istej ulici, ale každý na inom konci.

Po prvý raz sa stretli v roku 1953, keď ich vybrali do detského predstavenia O dvanástich mesiačikoch. Ďalšie ich stretnutie bolo o päť rokov na recitačnej súťaži v Dolnom Kubíne, kde obaja zvíťazili.

Po maturite na strednej pedagogickej škole nasledoval Milana Lasicu a začal študovať dramaturgiu a divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Už počas štúdia vystupovali spolu v autorských dialógoch v bratislavskej Tatre. Zaujali novým, originálnym prejavom a textom, v ktorom banálne životné situácie posúvali do absurdnej polohy.

Foto: TASR - Dano Veselský

Štúdium prerušil pre vojenčinu, po skončení ktorej sa usiloval vysokú školu dokončiť, ale nepodarilo sa mu to. Namiesto toho nastúpil s Lasicom ako dramaturg do Československej televízie v Bratislave. Na konci 60. rokov spolu účinkovali v bratislavskom Divadle Na korze.

K ich najlepším predstaveniam patrí hra Nečakanie na Godota (1968), v ktorej reagovali aj na sovietsku inváziu do ČSSR roku v 1968. Okrem tejto hry mali v malom pivničnom divadle pre 90 divákov ešte dve premiéry svojich autorských hier Soirée (1968) a Radostná správa pre všetkých, ktorí majú ťažkosti s mechúrom (1969).

V roku 1970 im pre kritiku okupačných pomerov zakázali na Slovensku umeleckú činnosť. Umelcov prichýlilo kabaretné divadlo Večerní Brno, v ktorom pôsobili v rokoch 1971 - 1972.

Po návrate na Slovensko účinkoval Satinský na Novej scéne, najskôr v rokoch 1972 až 1978 v spevohre, potom až do roku 1989 v činohre. Na Novej scéne patria medzi jeho najznámejšie úlohy postavy Dobčinského (Revízor, 1973), Flicota (Husári, 1973), Gejzu Galibu (Plné vrecká peňazí, 1975), Holofernesa (Márna lásky snaha, 1978), Lockita (Gayova Žobrácka opera, 1980), Zbojníka II (Kocúrkovo II, 1982) alebo Tichona Papričeva (Súboj, 1986).

Foto: Vladimír Benko - Archív TASR

V roku 1982 vzniklo v priestoroch Tatra Revue poetické a kabaretné divadlo Štúdio S, ktoré sa v apríli 1999 zmenilo na Štúdio L+S. V ňom začali Lasica so Satinským pôsobiť ako dvojica v obľúbenom programe Nikto nie je za dverami. Na klavíri ich sprevádzal Jaro Filip, ktorý s nimi spolupracoval aj na kabaretnom televíznom projekte Ktosi je za dverami.

Medzi známe hry, ktoré v priestore uviedli, patria Deň radosti (1986), výber zo starších dialógov Jubileum (1990) alebo Náš priateľ René (1991).

Satinský často účinkoval aj v televíznych inscenáciách a filmoch. Známe sú snímky Slávnosť v botanickej záhrade (1969), Nekonečná - nevystupovať (1978), S tebou mě baví svět (1982), Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982), Vesničko má středisková (1985), Utekajme, už ide! (1986) či Orbis Pictus (1997). Posledným filmom, v ktorom si zahral, bola snímka Kruté radosti (2002) režiséra Juraja Nvotu.

Okrem herectva sa Satinský venoval tiež spisovateľskej činnosti. Medzi jeho známe knihy patria Rozprávky uja Klobásu (1996), Chlapci z Dunajskej ulice (2002) alebo Čučoriedkareň (2002).

Neskôr vyšli knihy spomienok na Júliusa Satinského s názvom Momentálne som mŕtvy, zavolajte mi neskôr (2003) a Bledomodrý svet Júliusa Satinského (2004), pod ktorú sa autorsky podpísali Milan Lasica a Jan Kolář.

Vďaka editorskej práci dcéry obľúbeného komika, Lucii Molnár Satinskej, vyšli v roku 2018 Gundžovníky zachytávajúce korešpondenciu medzi Satinským a jeho rodinou, ktorej časť emigrovala.

Za svoje umenie a občianske postoje získal viacero ocenení. V roku 1989 dostal titul zaslúžilý umelec. Prezident SR Rudolf Schuster mu udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy (2002) za celoživotný prínos k rozvoju slovenského umenia a podporu rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku.

Foto: TASR Vladimír Benko

Na svojej poslednej zahraničnej návšteve vo funkcii českého prezidenta mu Václav Havel udelil Medailu Za zásluhy I. stupňa in memoriam za vynikajúce umelecké výsledky (2003).

V Kremnici odhalili reliéf jeho nosa v Uličke slávnych nosov počas festivalu Kremnické gagy (2004).V tom istom roku udelili na Bratislavskom bále po prvý raz cenu Júliusa Satinského s názvom Bratislavská čučoriedka. O dva roky neskôr pribudla jeho socha na bratislavskej Dunajskej ulici. Je po ňom pomenovaná planétka i ulica v centre Bratislavy.

Od jesene 2025 ozvláštňuje fasádu domu na Dunajskej ulici veľkoformátová maľba (murál) Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Dielo, ktoré vzniklo ako pocta umelcom, realizoval Bratislava Street Art Festival (BSAF) pod hlavičkou občianskeho združenia Euforion. Namaľoval ho Vincenzo Magno z Talianska.

Prvý pamätný murál bol inšpirovaný obalom LP platne L+S Dialógy z roku 1980. Murál vznikol so súhlasom rodín Lasicových a Satinských. Lasica a Satinský majú v rukách namiesto zbraní, ktoré pôvodne držali na obale LP platne, banán Andyho Warhola.

Satinského prvou manželkou bola 20 rokov slovenská tanečníčka a prekladateľka Oľga Lajdová. Pár spolu žil na Dunajskej ulici v Bratislave až do roku 1985, keď sa Lajdová utopila v Karibskom mori. Satinský sa neskôr druhý raz oženil s lekárkou Vierou, s ktorou mal dcéru Luciu a syna Jána.

Július Satinský, jeden zo zakladateľov moderného, inteligentného slovenského humoru, herec, komik a dramatik, zomrel v Bratislave 29. decembra 2002 vo veku 61 rokov.