Quantcast
< sekcia Slovensko

Kardiológ: Pri kardiovaskulárnych ochoreniach je dôležitá prevencia

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Dano Veselský

V rámci prevencie sa odporúčajú zásady zdravého životného štýlu, ako pravidelná pohybová aktivita či zníženie konzumácie soli.

Bratislava 28. septembra (TASR) - Počet pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami môže pri starnutí populácie narastať. Na Slovensku sú ich hlavnou príčinou rizikové faktory súvisiace so životným štýlom a degeneratívne ochorenia. Pri príležitosti štvrtkového (29. 9.) Svetového dňa srdca to pre TASR uviedol kardiológ Peter Penz z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave. V tejto súvislosti upozornil aj na dôležitosť prevencie.

"Kardiovaskulárne ochorenia dlhodobo tvoria hlavnú príčinu úmrtí na Slovensku," skonštatoval. Poukázal pritom, že viaceré rizikové faktory možno ovplyvniť. Ide napríklad o fajčenie, obezitu, hypertenziu, krvné tuky alebo hodnoty glykémie v krvi. Medzi neovplyvniteľné faktory patria napríklad vek, pohlavie a genetická záťaž.

V rámci prevencie sa odporúčajú zásady zdravého životného štýlu, ako pravidelná pohybová aktivita či zníženie konzumácie soli. "Ak má niekto nadváhu, mal by hmotnosť znížiť. V rámci diéty sa odporúča dodržiavať režim stredomorskej diéty, obsahuje viac olivového oleja a strukovín," doplnil kardiológ.

Lekár môže pacientovi vyhodnotiť desaťročné riziko kardiovaskulárnych ochorení. "Na základe závažnosti rizika sú potom stanovené cieľové hodnoty, ako prísne treba zasiahnuť do liečby krvného tlaku a krvných tukov, aby pacienti mohli čo najviac profitovať z dostupnej liečby," vysvetlil Penz.

Poukázal pritom aj na pokrok liečby v posledných desaťročiach, napríklad prelomové lieky v rámci liečby srdcového zlyhávania. "Zavádzajú sa aj rôzne intervenčné výkony na chlopniach, vďaka čomu možno ošetriť závažné chlopňové nálezy aj u rizikových pacientov bez nutnosti chirurgického otvorenia hrudníka," doplnil.

Na kardiovaskulárnych ochoreniach sa podpísala tiež pandémia ochorenia COVID-19. "Bola znížená dostupnosť ambulantnej starostlivosti, predĺžili sa čakacie termíny na výkony a operácie. Došlo aj k zmene správania pacientov - menej športovali a nedodržiavali zásady zdravého štýlu," priblížil lekár.

Ochorenie COVID-19 malo podľa neho rozsiahle následky aj na činnosť srdca, napríklad zlyhávanie pravej komory počas závažnej covidovej pneumónie. "Vírus dokáže napádať aj priamo srdcový sval a spôsobovať tam zápal, ale častejšie spôsobuje trombotické postihnutie cievneho systému," ozrejmil.