Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
V rámci výskumu odborníci z rôznych krajín sledujú dravé vtáky pomocou GPS vysielačiek.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 27. februára (TASR) - Každý desiaty dravec v Európe uhynul v dôsledku nelegálnych ľudských aktivít. Na prvom mieste dominujú otravy, ktoré spôsobili 74 percent úhynov, a za nimi nasledujú zástrely. Ide pritom o vzácne a ohrozené druhy, ako sú orol kráľovský, orliak morský či haja červená. TASR o tom informovala organizácia Ochrana dravcov na Slovensku (RPS), ktorá tak poukázala na štatistiky ornitológov z Európy. Zároveň na nedeľu 1. marca pripadá Európsky deň proti otravám voľne žijúcich živočíchov.
V rámci výskumu odborníci z rôznych krajín sledujú dravé vtáky pomocou GPS vysielačiek. Ide o malé zariadenia, ktoré odosielajú informácie o pohybe jedinca a tiež o jeho prípadnom úhyne. Vďaka tomu je možné zistiť, aké veľké územie dravec využíva, či niekde hniezdi alebo, naopak, že niečo nie je v poriadku, opisujú ornitológovia. „Keď nám príde informácia o možnom úhyne a signál z vysielačky prichádza dlhodobo z jedného miesta, vieme, že sa niečo stalo. Miesto poslednej lokalizácie skontrolujeme, aby sme jedinca s vysielačkou dohľadali a prípadne zistili príčinu jeho úhynu. Od roku 2013 bolo v devätnástich európskych krajinách sledovaných 3554 dravcov s vysielačkami,“ uviedol Boris Maderič z RPS.
Otrávené návnady vo voľnej prírode neohrozujú podľa odborníkov len dravce, ale tiež iné divo žijúce zvieratá, psy či ľudí, ktorí s nimi môžu náhodne prísť do kontaktu. „Používané jedy sú extrémne nebezpečné už v minimálnych množstvách a predstavujú hrozbu pre každý živý organizmus. Zvlášť nebezpečné je, že mnohé z týchto jedov prenikajú do tela nielen pri konzumácii návnady, ale aj dotykom cez pokožku,“ tvrdí Tomáš Veselovský z RPS.
Pri riešení témy otráv voľne žijúcich živočíchov pomáha verejnosť. Mnoho prípadov podľa Veselovského odhalili vďaka pozornosti ľudí, ktorí pri prechádzke alebo venčení psa v prírode našli uhynuté dravé vtáky. Skontaktovali sa s odborníkmi, ktorí v odôvodnených prípadoch privolali políciu. „Už jedna otrávená návnada môže usmrtiť orla, orliaka, haju, krkavca, líšku a ďalšie druhy voľne žijúcich zvierat, ktoré sa k nej dostanú. Navyše, mnohé dravce majú nízku reprodukčnú schopnosť. Vyvedú len jedno až dve mláďatá za rok, takže každá strata dospelého jedinca má výrazný nepriaznivý dosah na celú populáciu,“ skonštatoval Veselovský.
V rámci výskumu odborníci z rôznych krajín sledujú dravé vtáky pomocou GPS vysielačiek. Ide o malé zariadenia, ktoré odosielajú informácie o pohybe jedinca a tiež o jeho prípadnom úhyne. Vďaka tomu je možné zistiť, aké veľké územie dravec využíva, či niekde hniezdi alebo, naopak, že niečo nie je v poriadku, opisujú ornitológovia. „Keď nám príde informácia o možnom úhyne a signál z vysielačky prichádza dlhodobo z jedného miesta, vieme, že sa niečo stalo. Miesto poslednej lokalizácie skontrolujeme, aby sme jedinca s vysielačkou dohľadali a prípadne zistili príčinu jeho úhynu. Od roku 2013 bolo v devätnástich európskych krajinách sledovaných 3554 dravcov s vysielačkami,“ uviedol Boris Maderič z RPS.
Otrávené návnady vo voľnej prírode neohrozujú podľa odborníkov len dravce, ale tiež iné divo žijúce zvieratá, psy či ľudí, ktorí s nimi môžu náhodne prísť do kontaktu. „Používané jedy sú extrémne nebezpečné už v minimálnych množstvách a predstavujú hrozbu pre každý živý organizmus. Zvlášť nebezpečné je, že mnohé z týchto jedov prenikajú do tela nielen pri konzumácii návnady, ale aj dotykom cez pokožku,“ tvrdí Tomáš Veselovský z RPS.
Pri riešení témy otráv voľne žijúcich živočíchov pomáha verejnosť. Mnoho prípadov podľa Veselovského odhalili vďaka pozornosti ľudí, ktorí pri prechádzke alebo venčení psa v prírode našli uhynuté dravé vtáky. Skontaktovali sa s odborníkmi, ktorí v odôvodnených prípadoch privolali políciu. „Už jedna otrávená návnada môže usmrtiť orla, orliaka, haju, krkavca, líšku a ďalšie druhy voľne žijúcich zvierat, ktoré sa k nej dostanú. Navyše, mnohé dravce majú nízku reprodukčnú schopnosť. Vyvedú len jedno až dve mláďatá za rok, takže každá strata dospelého jedinca má výrazný nepriaznivý dosah na celú populáciu,“ skonštatoval Veselovský.
