Komunálne voľby 2026
Všetky správy
KDH pripomína, že pacient nie je ten, kto má riešiť, či má ambulancia dobre nastavenú zmluvu s poisťovňou alebo či štát správne financuje jednotlivé odbornosti.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 15. augusta (TASR) - Opozičné KDH odmieta útoky na verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského v súvislosti s jeho kritikou pomerov v ambulantnej zdravotnej starostlivosti a vyberania poplatkov od pacientov. Ombudsman podľa hnutia iba pomenúva problém, ktorý štát, zdravotné poisťovne a kontrolné orgány nedokázali roky vyriešiť. Hnutie zároveň odkazuje, že nezákonné poplatky treba začať konečne riešiť. TASR o tom informovalo komunikačné oddelenie KDH.
„Ombudsman nevytvára čakacie lehoty, nerozhoduje o financovaní ambulancií ani neurčuje pravidlá zdravotných poisťovní. Upozorňuje na situáciu, ktorú pacienti zažívajú každý deň. Ak sa človek nevie dostať k lekárovi bez toho, aby vytiahol peňaženku, nemôžeme problém hľadať v tom, kto na to upozornil,“ skonštatoval podpredseda KDH Peter Stachura.
Hnutie zdôrazňuje, že dôvera medzi lekárom a pacientom je jedným zo základov fungujúceho zdravotníctva. Práve preto ju nemožno zneužívať takým spôsobom, že sa kritika problémov označí za útok na lekárov. Poukazuje tiež na to, že väčšina zdravotníkov pracuje v náročných podmienkach a samotné financovanie ambulantného sektora si vyžaduje zásadné zmeny. Nedostatočné financovanie však nemôže byť podľa KDH ospravedlnením pre stav, v ktorom sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti odvíja od schopnosti pacienta zaplatiť.
KDH pripomína, že pacient nie je ten, kto má riešiť, či má ambulancia dobre nastavenú zmluvu s poisťovňou alebo či štát správne financuje jednotlivé odbornosti. Pacient si totiž platí zdravotné odvody a má mať jasne stanovené, na akú zdravotnú starostlivosť má nárok bez ďalšieho platenia. Ak štát toleruje nejasné alebo nezákonné poplatky, zlyháva vo svojej základnej úlohe chrániť pacienta.
Problémy ambulantného sektora nemožno podľa hnutia redukovať iba na výšku príjmov ambulancií. Podotýka, že medzi jednotlivými odbornosťami existujú výrazné rozdiely vo financovaní aj nákladoch. Slovensko zároveň potrebuje lepšie plánovanie siete poskytovateľov, jasnejší katalóg výkonov, efektívnejšiu kontrolu a riešenie nadspotreby zdravotnej starostlivosti. Hnutie preto považuje za nesprávne presúvať zodpovednosť na verejného ochrancu práv, otázky treba smerovať na kompetenčné inštitúcie.
„Slovenské zdravotníctvo sa nezlepší tým, že budeme útočiť na kritikov. Zlepší sa vtedy, keď nastavíme jasné pravidlá, aby pacient vedel, za čo platí zdravotné odvody, čo má dostať bezplatne a kde už nikto nebude môcť zneužívať jeho strach alebo núdzu,“ poznamenal predseda KDH Milan Majerský.
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský apeluje na úpravu návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve. Svoje pripomienky reflektoval 30. júla v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Pacientovi má podľa neho hľadať lekára zdravotná poisťovňa.
„Ombudsman nevytvára čakacie lehoty, nerozhoduje o financovaní ambulancií ani neurčuje pravidlá zdravotných poisťovní. Upozorňuje na situáciu, ktorú pacienti zažívajú každý deň. Ak sa človek nevie dostať k lekárovi bez toho, aby vytiahol peňaženku, nemôžeme problém hľadať v tom, kto na to upozornil,“ skonštatoval podpredseda KDH Peter Stachura.
Hnutie zdôrazňuje, že dôvera medzi lekárom a pacientom je jedným zo základov fungujúceho zdravotníctva. Práve preto ju nemožno zneužívať takým spôsobom, že sa kritika problémov označí za útok na lekárov. Poukazuje tiež na to, že väčšina zdravotníkov pracuje v náročných podmienkach a samotné financovanie ambulantného sektora si vyžaduje zásadné zmeny. Nedostatočné financovanie však nemôže byť podľa KDH ospravedlnením pre stav, v ktorom sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti odvíja od schopnosti pacienta zaplatiť.
KDH pripomína, že pacient nie je ten, kto má riešiť, či má ambulancia dobre nastavenú zmluvu s poisťovňou alebo či štát správne financuje jednotlivé odbornosti. Pacient si totiž platí zdravotné odvody a má mať jasne stanovené, na akú zdravotnú starostlivosť má nárok bez ďalšieho platenia. Ak štát toleruje nejasné alebo nezákonné poplatky, zlyháva vo svojej základnej úlohe chrániť pacienta.
Problémy ambulantného sektora nemožno podľa hnutia redukovať iba na výšku príjmov ambulancií. Podotýka, že medzi jednotlivými odbornosťami existujú výrazné rozdiely vo financovaní aj nákladoch. Slovensko zároveň potrebuje lepšie plánovanie siete poskytovateľov, jasnejší katalóg výkonov, efektívnejšiu kontrolu a riešenie nadspotreby zdravotnej starostlivosti. Hnutie preto považuje za nesprávne presúvať zodpovednosť na verejného ochrancu práv, otázky treba smerovať na kompetenčné inštitúcie.
„Slovenské zdravotníctvo sa nezlepší tým, že budeme útočiť na kritikov. Zlepší sa vtedy, keď nastavíme jasné pravidlá, aby pacient vedel, za čo platí zdravotné odvody, čo má dostať bezplatne a kde už nikto nebude môcť zneužívať jeho strach alebo núdzu,“ poznamenal predseda KDH Milan Majerský.
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský apeluje na úpravu návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve. Svoje pripomienky reflektoval 30. júla v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Pacientovi má podľa neho hľadať lekára zdravotná poisťovňa.
