Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Najväčšie výzvy, ktorým zdravotníctvo vlani čelilo, boli COVID-19 a hromadné výpovede nemocničných lekárov.
Autor TASR
Bratislava 5. januára (TASR) - Zdravotníctvo ťahajú dolu najmä dlhy veľkých štátnych nemocníc. Napriek novej vlne oddlžovania nie je vidno zatiaľ žiadny systémový krok, ktorý by viedol k zastaveniu rastu dlhu. Pre TASR to zhodnotila členka predsedníctva mimoparlamentného KDH Monika Kolejáková.
"Zásadné zvýšenie miezd budí dojem výrazného zvýšenia zdrojov v zdravotníctve, ale zatiaľ absentuje trvalý a udržateľný model financovania a udržateľný model efektivity," uviedla.
Vlani sa podľa nej ukázal nesúlad medzi rezortmi zdravotníctva a financií. "Prijali sa niektoré potrebné zákony, žiaľ, nie sú ani dnes dostatočne kryté peniazmi. Pokiaľ štát nedokáže zaplatiť zdravotnú starostlivosť svojich obyvateľov, ako ju deklaruje, mal by rozmýšľať o viaczdrojovom financovaní," skonštatovala.
Kolejáková za najväčšie pozitívum minulého roku považuje ukončenie pandémie ochorenia COVID-19. Za mimoriadne dôležité označila tiež schválenie štátneho rozpočtu na rok 2023. "Predvídateľný a stabilný tok financií v rezorte je podstatným stabilizačným prvkom," doplnila. Upozornila, že pre niektoré kroky vlády má Slovenská republika krátené peniaze vo fonde obnovy, za ktoré mohol štát realizovať viac pripravených projektov, ako napríklad urgentné príjmy aj vo fakultných nemocniciach.
Najväčšie výzvy, ktorým zdravotníctvo vlani čelilo, boli podľa jej slov COVID-19 a hromadné výpovede nemocničných lekárov. Upozornila, že v budúcom roku to bude najmä personálna otázka. "Doteraz nedostatok sestier pociťovali hlavne nemocnice, teraz začneme pociťovať nedostatok obvodných lekárov a sestier v ambulanciách, a teda pacient bezprostredne," podotkla.
V roku 2023 je podľa jej slov nevyhnutné venovať sa nastaveniu systému dopĺňania personálu vo verejnej ambulantnej starostlivosti. Za potrebné označila tiež stanovenie minimálnej siete špecializovanej ambulantnej starostlivosti, a to vrátane zdravotných sestier a praktických sestier – asistentov. Treba podľa nej začať realizovať reálnu víziu modernej univerzitnej nemocnice s kampusom pre Bratislavu.
"Zásadné zvýšenie miezd budí dojem výrazného zvýšenia zdrojov v zdravotníctve, ale zatiaľ absentuje trvalý a udržateľný model financovania a udržateľný model efektivity," uviedla.
Vlani sa podľa nej ukázal nesúlad medzi rezortmi zdravotníctva a financií. "Prijali sa niektoré potrebné zákony, žiaľ, nie sú ani dnes dostatočne kryté peniazmi. Pokiaľ štát nedokáže zaplatiť zdravotnú starostlivosť svojich obyvateľov, ako ju deklaruje, mal by rozmýšľať o viaczdrojovom financovaní," skonštatovala.
Kolejáková za najväčšie pozitívum minulého roku považuje ukončenie pandémie ochorenia COVID-19. Za mimoriadne dôležité označila tiež schválenie štátneho rozpočtu na rok 2023. "Predvídateľný a stabilný tok financií v rezorte je podstatným stabilizačným prvkom," doplnila. Upozornila, že pre niektoré kroky vlády má Slovenská republika krátené peniaze vo fonde obnovy, za ktoré mohol štát realizovať viac pripravených projektov, ako napríklad urgentné príjmy aj vo fakultných nemocniciach.
Najväčšie výzvy, ktorým zdravotníctvo vlani čelilo, boli podľa jej slov COVID-19 a hromadné výpovede nemocničných lekárov. Upozornila, že v budúcom roku to bude najmä personálna otázka. "Doteraz nedostatok sestier pociťovali hlavne nemocnice, teraz začneme pociťovať nedostatok obvodných lekárov a sestier v ambulanciách, a teda pacient bezprostredne," podotkla.
V roku 2023 je podľa jej slov nevyhnutné venovať sa nastaveniu systému dopĺňania personálu vo verejnej ambulantnej starostlivosti. Za potrebné označila tiež stanovenie minimálnej siete špecializovanej ambulantnej starostlivosti, a to vrátane zdravotných sestier a praktických sestier – asistentov. Treba podľa nej začať realizovať reálnu víziu modernej univerzitnej nemocnice s kampusom pre Bratislavu.
