Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 31. október 2026Meniny má Aurélia
< sekcia Slovensko

KEDYSI TO BOLO INAK: Ľudia zdobili hroby len tesne pred sviatkami

Ilustračné foto. Foto: TASR - Erika Ďurčová

Keď pozostalí zdobili hrob staršieho človeka, používali ozdoby tmavších farieb, napríklad čierne alebo biele plody rôznych kríkov.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Detva 31. októbra (TASR) - Do prvej polovice minulého storočia sa na Slovensku výzdobe hrobov pred Sviatkom všetkých svätých nevenovala až taká pozornosť ako v súčasnosti. Ľudia hroby upravovali jeden či dva dni predtým. TASR o tom informovala vedúca Centra tradičnej kultúry v Detve Andrea Jágerová.

Dodala, že v Detve v prvom rade hrobár cintorín pokosil, pretože tam rástla tráva. Počas roka sa v tomto priestore pásli hydina, kravy i ovce. „Potom každý hrob prekopali. Z lesa priniesli čiernu zem, preosiali ju, rozhrabali po povrchu hrobu a ozdobili čečinou,“ objasnila. Boli to napríklad vetvičky zo smreka, z jedličky alebo z borievky. V Detve a okolí zvykli vetvičky borievky namočiť do haseného vápna zriedeného s vodou. Keď vyschli, vyzerali ako zasnežené.

Keď pozostalí zdobili hrob staršieho človeka, používali ozdoby tmavších farieb, napríklad čierne alebo biele plody rôznych kríkov. Tie zvyčajne rástli v okolí cintorínov. Využívali aj šípky, z ktorých na hroboch robievali krížiky. Ak niekto chcel pripraviť ikebanu, ozdobné predmety zapichoval do repy. Zahrabali ju do zeme a do nej zapichovali ozdobné prvky. „Repu nebolo vôbec vidieť. Postupne v zemi zhnila, a nevznikal tak žiadny odpad,“ povedala. Okrem repy ako hmotu na aranžovanie používali aj hrudky machu. Jágerová doplnila, že na ozdobovanie hrobov v minulosti používali aj papierové kvety. Sviatok zosnulých v Detve ľudovo nazývali „Fších svetích.“

V súvislosti s dekorovaním hrobov sa pracovníci CTK v Detve snažia ľuďom vysvetliť, že aj v súčasnosti sa dá vytvoriť ozdoba z prírodných materiálov. Môžu to byť šišky, brečtan, listy, ktoré nie sú ekologickou záťažou. Základom pre veniec môže byť aj prútie z brezy. „Ošúpeme ho od listov a stočíme. Potom ozdobíme vetvičkami borievky, tuje alebo jarabiny,“ zhrnula vedúca.

Podľa nej sviečky na hroby v minulosti vyrábali aj doma, pretože ľudia šetrili peniaze. Boli z baranieho loja a keď ich priniesli na cintorín, zapichli ich blízko kríža. „Bola to vzácnosť. Keď už bola lepšia sociálna a ekonomická situácia, tak ich bežne kupovali,“ ukončila.