Bratislava 9. decembra (TASR) - Za spáchanie trestného činu už nebudú trestaní len ľudia, ale aj právnické osoby. Od júla 2016 im budú hroziť rôzne tresty od zrušenia firmy cez peňažné pokuty či zákaz účasti na verejnom obstarávaní. Vyplýva to zo zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý 8. decembra podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Trestnej zodpovednosti však nebudú podliehať všetky právnické osoby. "Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky," uvádza sa v zákone. Trestnú zodpovednosť však bude možné vyvodiť voči podnikom s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávam.

Právna norma prináša katalóg trestných činov, za spáchanie ktorých majú firmy pykať. Postihované budú aj daňové trestné činy. V katalógu nechýbajú ani trestné činy týkajúce sa obchodovania s drogami, ľuďmi, sexuálne násilie, legalizácia príjmu z trestnej činnosti či neoprávnený zásah do počítačového systému, údaja, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov, ale aj výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov.

Ďalej to budú trestné činy ako neoprávnené zamestnávanie, poškodzovanie finančných záujmov EÚ, falšovanie peňazí, všeobecné ohrozenie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami alebo aj trestné činy týkajúce sa mafie, extrémizmu, terorizmu, detskej pornografie, poškodzovania životného prostredia. V zozname sú aj prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia, prevádzačstvo a ďalšie.

Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD) do zoznamu cez pozmeňujúci návrh doplnil aj trestné činy úžery, poškodzovania spotrebiteľa a nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi.

Za spáchanie trestných činov majú hroziť rôzne tresty, a to zrušenie právnickej osoby, prepadnutie majetku, veci, zákaz činnosti, zákaz prijímania dotácie alebo subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu z eurofondov, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, zverejnenie odsudzujúceho rozsudku aj peňažný trest. Jeho výška môže byť od 1500 až do 1,6 milióna eur.

Exminister spravodlivosti a poslanec Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) kritizoval, že v zákone chýba množstvo ekonomických trestných činov. On sám preto cez pozmeňujúci návrh presadzoval trestanie PO aj za nevyplatenie mzdy a odstupného, neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku, podvod, úverový podvod, subvenčný podvod, podvodný úpadok, zavinený úpadok, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, poškodzovanie veriteľa, nepovolený hazard, podvodné konanie v podnikaní či machinácie pri verejnom obstarávaní. "Prečo nechcete aj toto stíhať? Najdôležitejšie trestné činy, ktorých sa dopúšťajú PO, tam zahrnuté nie sú. Pokiaľ viem, väčšina krajín EÚ vzťahuje na PO všetky trestné činy a nemajú taxatívny výpočet, že len na niektoré," zdôraznil opozičný poslanec. Jeho návrh však neprešiel.

Lipšicovi sa tiež nepáčilo, že vládny návrh zákona neobsahuje odstupňované pokuty pre PO a hovorí len o rozpätí od 1500 eur po 1,6 milióna eur. Preto cez pozmeňujúci návrh navrhoval zavedenie piatich sadzieb, ktoré kopírujú trestné sadzby pri fyzických osobách s rozpätím pokút od 2000 eur v prvej sadzbe až do 20 miliónov eur v piatej. Pri opakovane spáchanom trestnom čine by sa dolné a horné hranice mali zvyšovať o tretinu. Ani s touto iniciatívou však neuspel.

Desiatky zákonov sa pre nové civilno-procesné kódexy znovelizujú

Novelizáciu desiatok zákonov odobril podpisom prezident Andrej Kiska. Zmeny súvisia so zosúladením s trojicou nových kódexov civilného procesného práva - Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom. Dohromady 178 novelizačných článkov zahŕňa najmä zmeny technického charakteru a zmeny terminológie.

Novelizovať bolo potrebné Občiansky zákonník, Zákon o správnom konaní, Obchodný zákonník, Trestný zákon, Trestný poriadok a desiatky ďalších legislatívnych noriem. "Zmeny sa v konkrétnostiach sústreďujú na tie ustanovenia, ktoré by účinnosťou stratili zmysel alebo by sa stali zastaranými," vysvetlilo ministerstvo spravodlivosti. Vecných zmien je minimum. V súvislosti s novými kódexmi je napríklad potrebné doplniť kompetencie obecnej polície pri predvádzaní osôb a doručovaní písomností.

Trojicu nových kódexov, ktoré nahradia Občiansky súdny poriadok z roku 1963, schválil parlament v máji. Ministerstvo to odôvodnilo potrebou prepojenia právneho prostredia. Upravené pravidlá, na základe ktorých si občania a podnikatelia uplatňujú na súdoch ochranu svojich práv, nadobudnú účinnosť v júli budúceho roka.

ÚS SR dostane možnosť posielať verdikty elektronicky

Ústavný súd (ÚS) SR bude mať od januára možnosť doručovať rozhodnutia, predvolania či iné písomnosti doručované do vlastných rúk aj elektronicky, ak o to účastník konania požiada. Vyplýva to z novely zákona o organizácii ÚS SR od poslancov vládneho Smeru-SD Jany Laššákovej, Róberta Madeja, Otta Brixiho, Borisa Suska, Antona Martvoňa, Viery Kučerovej a Anny Vittekovej. Právnu normu 8. decembra podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Novela reaguje na prijatie zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente). Práve táto právna norma upravuje výkon verejnej moci elektronicky.

Poslanci Smeru-SD pripomínajú, že Kancelária ÚS sa už zapojila projektom "Elektronizácia služieb ÚS SR" do programu Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS). Ten je financovaný prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ. Cieľom projektu je okrem iného aj sprístupnenie elektronických služieb pre občanov v rámci činnosti Ústavného súdu, čo umožní jeho zaradenie medzi moderné štátne inštitúcie e-Governmentu.

Účelom navrhovanej novely siedmich poslancov Smeru-SD je teda umožniť plné využitie záväznej elektronickej komunikácie v konaní pred Ústavným súdom SR. "Tak môže dôjsť k úspešnému naplneniu cieľov projektu 'Elektronizácia služieb ÚS SR' realizovaného Ústavným súdom," vysvetľujú v dôvodovej správe.

Cez pozmeňujúci návrh sa do zákona odstala aj novinka - ak ten istý navrhovateľ doručí Ústavnému súdu SR v jeden deň desať a viac návrhov na začatie konania, pôjde o hromadný návrh. "Účelom právnej úpravy je zaviesť pravidlá týkajúce sa hromadných návrhov, podávanie ktorých bráni Ústavnému súdu SR riadne vykonávať svoju činnosť," vysvetlili poslanci.

NR SR bude mať lepší dohľad nad informačno-technickými prostriedkami

Parlament bude mať od januára posilnený externý dohľad nad používaním informačno-technických prostriedkov (ITP), a to prostredníctvom komisie. Nové pravidlá prináša zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP, ktorý 8. decembra podpísal prezident Andrej Kiska.

Osemčlennú komisiu budú tvoriť šiesti členovia nominovaní Osobitným kontrolným výborom NR SR na kontrolu činnosti SIS, Osobitným kontrolným výborom NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výborom NR SR pre obranu a bezpečnosť, pričom traja členovia sú zástupcovia vládnych strán a traja opozície. Predseda komisie by mal byť z opozície. Ďalších dvoch členov bude voliť parlament.

Členovia komisie budú kontrolovať používanie ITP raz ročne alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, a tiež z podnetu niektorého z trojice spomínaných výborov či z podnetu občana. Výkonom parlamentnej kontroly používania informačno-technických prostriedkov nebude dotknuté právo každého jednotlivca na súdnu a inú právnu ochranu.

Parlamentná komisia bude môcť kontrolovať používanie ITP fyzicky. Dostane sa nielen do objektu orgánu štátu, ale aj do osobitnej listinnej evidencie, ktorá obsahuje údaje vzťahujúce sa na použitie informačno-technických prostriedkov orgánmi štátu.

Opozičný poslanec Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) chcel pozmeňujúcim návrhom znížiť počet členov komisie na šesť a dožadoval sa, aby jej členovia museli mať bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné. Chcel takto minimalizovať riziko úniku informácií. Jeho návrh však neprešiel.

Veková hranica na vstup do polície sa zvýši na 21 rokov

Veková hranica na prijatie do služobného pomeru v Policajnom zbore SR sa od januára zvýši z doterajších 18 na 21 rokov. Rezort vnútra si od zmeny sľubuje zvýšenie kvality výkonu štátnej služby policajta. Posun vekovej hranice prináša novela zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru SR, ktorú 8. decembra podpísal prezident Andrej Kiska.

Vyššia veková hranica má garantovať vyššiu rozumovú a vôľovú vyspelosť uchádzača o náročné povolanie policajta. "Svedčia o tom aj skúsenosti z aplikácie niektorých iných zákonov, ktoré už explicitne ustanovujú vek 21 rokov ako predpoklad na získanie určitých oprávnení, napríklad zákon o strelných zbraniach a strelive, zákon o cestnej premávke," tvrdí ministerstvo vnútra.

Právna norma zároveň cez pozmeňujúci návrh zavádza možnosť príplatku pre zdravotníkov v policajnom zbore, a to až do výšky 50 percent súčtu ich funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. Príplatok bude určovať minister vnútra. "Je to reakcia na snahu Policajného zboru SR zabezpečiť pre jeho potreby kvalitných zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú príslušníkmi polície," uvádza sa v odôvodnení.

Cez pozmeňujúci návrh tiež poslanci presadili zvýšenie príspevku na naturálne náležitosti policajtovi zo 40 na 50 percent hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí. Policajt si takto bude môcť zabezpečovať kvalitnejšie výstrojné súčasti do priameho výkonu služby, ktoré poskytujú zlepšenú ochranu voči nepriaznivým poveternostným vplyvom. "Tieto kvalitné výstrojné súčasti sú finančne náročnejšie, a preto na ich zabezpečenie bude poskytnutý policajtovi vyšší príspevok, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje v súčasnosti cca 90 eur ročne na jedného policajta," píše sa vo schválenom návrhu.

Vládna novela mala pôvodne ustanoviť, že prezidenta Policajného zboru, viceprezidentov, ako aj šéfa policajnej inšpekcie bude po novom vyberať komisia menovaná ministrom vnútra. K zmene však napokon nedôjde. Poslanec Vladimír Matejička (Smer-SD) totiž presadil pozmeňujúci návrh, prijatím ktorého ostáva kompetencia menovať týchto policajných šéfov naďalej v rukách ministra. Matejička to odôvodnil tým, že Policajný zbor SR je ministrovi podriadený a minister vnútra má za neho zodpovednosť. Zároveň presadil, aby bolo naďalej možné odvolať policajných funkcionárov aj bez udania dôvodu tak, ako je to v súčasnosti. Takýto spôsob odvolania totiž pôvodná vládna novela rušila.

Tieto Matejičkove zmeny prišli po tom, ako opozícia ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) obvinila, že si chce novou úpravou zabetónovať súčasných policajných šéfov vo funkciách aj pre prípad, že by po voľbách prišiel nový minister vnútra. Kaliňák opozícii odkázal, že jeho pôvodný návrh je vernou kópiou iniciatívy, s ktorou pred piatimi rokmi prišla vtedy vládnuca pravica. "Toto ste navrhli, keď ste boli vo vláde, a my sme urobili skúšku, akým spôsobom zareagujete na vlastný legislatívny text," povedal minister, podľa ktorého opozícia preukázala politickú schizofréniu.

Na cigaretových škatuľkách budú varovné obrázky

Cigaretové škatuľky budú okrem textových varovaní pred škodlivosťou fajčenia obsahovať aj varovné obrázky. Pred následkami fajčenia budú varovať napríklad obrázky ženy vykašliavajúcej krv, mladého páru pred rakvou nenarodeného dieťaťa, mladého muža v márnici či fotografie poškodených očí, zubov alebo končatín. Návrh, ktorý predložilo ministerstvo zdravotníctva v reakcii na európsku legislatívu, 8. decembra podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Používanie kombinovaných zdravotných varovaní je podľa rezortu účinnejšie ako len textové varovania. Na cigaretových škatuľkách majú zároveň dostať viac priestoru upozornenia na škodlivosť fajčenia. Na každej škatuľke má byť tiež napísané, že fajčenie zabíja a tabakový dym obsahuje viac ako 70 rakovinotvorných látok. Súčasťou bude aj informácia o službe, ktorá sa poskytuje na pomoc fajčiarom.

Zo slovenského trhu by podľa návrhu mali postupne zmiznúť aj cigarety s rôznymi druhmi aróm. Má to byť však počas dlhšieho obdobia, aby spotrebitelia prešli na iné výrobky. Podľa európskej smernice budú takéto cigarety povolené na trhu do mája 2020.

Na Slovensku došlo v posledných rokoch k viacerým zmenám, ktoré mali za cieľ zvýšiť ochranu nefajčiarov či znížiť dostupnosť cigariet pre deti. V reštauráciách tak vznikli časti pre nefajčiarov a zmizli automaty na cigarety. Zároveň postupne rastú ceny tabakových výrobkov. Podľa údajov Svetovej banky a iných ekonomických inštitúcií je cena jedným z výrazných faktorov ovplyvňujúcich spotrebu.

Dospelých fajčiarov na Slovensku ubúda, v prípade detí a mládeže je však situácia iná. Fajčenie sa ročne na Slovensku podpíše pod úmrtie asi 11.000 ľudí. Liečba chorôb spojených s týmto zlozvykom si okrem toho vyžiada aj finančné prostriedky v sume 165 až 232 miliónov eur.

Informácie o spolupráci farmafiriem a lekárov sa dostanú na web

Vzťahy medzi zdravotníkmi a farmaceutickými spoločnosťami majú byť transparentnejšie. Ministerstvo zdravotníctva si to sľubuje od novely zákona o liekoch, ktorú 8. decembra podpísal prezident SR Andrej Kiska. Právna norma od januára budúceho roka zavádza nové pravidlá zverejňovania údajov o spolupráci lekárov s výrobcami liekov.

Podľa ministerstva prax ukázala, že súčasné pravidlá nefungovali a spoluprácu s farmafirmami priznávalo len minimum lekárov. Po novom ju majú preto oznamovať firmy. Dáta by sa mali zverejňovať aj na webe.

O spolupráci s lekármi majú povinne informovať každého polroka. Národnému centru zdravotníckych informácií (NCZI) budú posielať správu o výdavkoch na propagáciu, marketing a na peňažné i nepeňažné plnenia poskytnuté zdravotníckym pracovníkom priamo alebo nepriamo prostredníctvom tretej osoby. Dáta následne zverejní NCZI na svojom webe, pacienti si tak budú môcť pozrieť, s akými výrobcami liekov ich lekár spolupracoval.

Po novom tak má byť jasné, kto koho financuje a s akým cieľom. Súčasné nastavenie legislatívy sa podľa šéfa sekcie liekovej politiky ministerstva Adama Hlôška priblíži americkému modelu. USA sú známe svojou prísnou politikou v oblasti spolupráce lekárov a farmafiriem. Povinnosť zverejňovať všetky platby medzi nimi a zdravotníckymi odborníkmi tam platí od roku 2013.

Na príprave novely spolupracovalo ministerstvo s organizáciou Transparency International Slovensko (TIS). Nové pravidlá podľa Zuzany Dančíkovej z TIS obmedzia priestor pre nekalé konanie, zlepšia porozumenie a posilnia dôveru pacientov i verejnosti v spoluprácu firiem a zdravotníkov. To si od novely sľubuje aj minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru-SD).

Prezident podpisom odobril aj novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Podstatou právnej normy je prevzatie európske smernice, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu.

Prezident odobril zákaz stáčania kilometrov a používania antiradarov

Neoprávnená a úmyselná manipulácia s odometrom, teda počítadlom najazdených kilometrov v automobiloch, bude od marca v administratívno-právnej rovine zakázaná. Prezident SR Andrej Kiska podpísal 8. decembra novelu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel, ktorú predložili Anton Martvoň a Otto Brixi (obaja Smer-SD).

Novela zakazuje zadováženie technických prostriedkov alebo softvéru či ponúkanie služieb smerujúcich k neoprávnenej manipulácii s odometrom. Vynovený zákon má teda postihovať priamo tých, ktorí pretáčajú kilometre a poskytujú s tým súvisiace služby, a nie bežných obyvateľov, ktorí často predávajú svoje vozidlo, ale nevedia, že má pretočené kilometre. Za neoprávnené a úmyselné manipulácie s odometrom bude môcť Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) uložiť pokutu od 5000 eur do 50.000 eur. A to až do dvoch rokov odo dňa, keď sa SOI dozvedela o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov.

"Ako ukazuje dlhoročná slovenská aj zahraničná prax, pretáčanie kilometrov je v súčasnosti veľmi výhodným obchodom, na ktorom sa dá obohatiť. S príchodom digitálnych odometrov nastúpili 'softvéroví' odborníci a stáčanie kilometrov dostalo iné rozmery. Pri tomto úkone si dnes už nikto nezašpiní ruky, kilometre sa totiž stáčajú pomocou počítača napojeného priamo do servisnej zásuvky na aute," uviedli Martvoň a Brixi.

Ich novela preto ustanovuje aj povinnosť pre stanice technickej kontroly zaznamenať stočené kilometre do informačného systému. Súčasťou právnej normy je aj sprievodná novela zákona o reklame, kde sa zakazuje prezentácia informácií, výrobkov, technických prostriedkov alebo ponúkanie služieb upravujúcich odometre.

Martvoň a Brixi presadili tiež zákaz poskytovania služieb spojených s pretáčaním odometrov, zákaz používania tzv. antiradarov, ako aj majákov neoprávneným osobám.

Prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu sa do novely dostal aj zákaz pre autobazáre a predajcov vozidiel predávať, ponúkať a sprístupňovať vozidlá s pretočenými kilometrami na trh. V prípade porušenia zákona budú hroziť niekoľkotisícové pokuty až odobratie živnostenského oprávnenia. "Od orgánu dozoru, ktorým je Slovenská obchodná inšpekcia, by mohli dostať pokutu od 3000 do 50.000 eur. Pri opakovanom porušení sa horná hranica pokuty zvyšuje na dvojnásobok a SOI bude môcť dať živnostenskému úradu podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia opakovane previnilému podnikateľovi alebo autobazáru," priblížil Martvoň. Zdôraznil, že rovnaké sankcie budú hroziť aj tým, čo pretáčajú kilometre, alebo montujú neoprávnené antiradary do áut na slovenský trh.

Všetky správne orgány, ako napríklad STK, polícia či stanice kontroly originality, a iné osoby, napríklad servis, budú mať povinnosť v prípade, že preukázateľne zistia na aute pretočené kilometre, to nahlásiť Slovenskej obchodnej inšpekcii. "Inak bude hroziť pokuta do 300 eur za nenahlásenie," doplnil Martvoň.

STK bude povinná prostredníctvom kontrolného technika urobiť vždy do centrálneho systému záznam, že auto má pretočené kilometre na odometri. "STK má mať povinnosť upozorniť na to majiteľa vozidla, aby si to dal správne nastaviť u oprávneného subjektu. Inak mu dovtedy STK na základe metodiky a predpisov ministerstva dopravy nebude môcť vydať osvedčenie o STK," doplnil poslanec.

Podľa Spolku na ochranu vlastníkov automobilov (SOVA) je na Slovensku približne 130.000 áut s upraveným počtom kilometrov. To autá pri predaji nielen predražuje, ale môže to spôsobiť aj oveľa horšie následky. "Auto s vyšším počtom najazdených kilometrov by totiž malo podstúpiť úplne iné servisné prehliadky, inak hrozí zlyhanie dôležitých dielcov, čo môže mať fatálne následky," uvádza SOVA.

Prezident odobril zákaz nepriamych noviel

Legislatívna prax, keď poslanci cez zmenu zákona novelizujú aj iné nesúvisiace právne normy, čiže využívajú tzv. nepriamu novelizáciu, by mala byť od nového volebného obdobia minulosťou. Prezident SR Andrej Kiska podpísal 8. decembra novelu rokovacieho poriadku Národnej rady SR, ktorá takýto postup zakazuje.

"Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona," uvádza sa v texte. Ide teda o obmedzenie predkladania tzv. prílepkov, čiže vecne nesúvisiacich noviel. Ak by však takáto situácia nastala, predsedajúci schôdze nedá o návrhu hlasovať. Autor návrhu však bude môcť vyjadriť námietku, o ktorej rozhodne plénum. Ak mu dá väčšina za pravdu, nepriama novela bude.

Nepriame novely využívali v rôznej miere všetky doterajšie vládne koalície, opoziční poslanci takýto postup vždy kritizovali. Jeden z posledných prípadov bol, keď poslanci Smeru-SD Anton Martvoň a Otto Brixi zasiahli proti šmejdom cez novelu zákona o hospodárskej mobilizácii. Za vlády Ivety Radičovej chcel zase vtedy koaličný Most-Híd cez zákon o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve riešiť otázku nových drog predávaných formou suvenírov v tzv. crazy shopoch.

Nový rokovací poriadok má tiež zamedziť praxi, ktorá sa rozšírila najmä v radoch opozície. Tá spočíva v tom, že plénum poslanecký návrh zákona prerokuje, dotyčný poslanec však krátko pred hlasovaním svoju právnu normu stiahne a predloží ju na najbližšiu schôdzu. Tam o nej členovia snemovne rokujú opäť. Po novom má platiť, že ak navrhovateľ stiahne svoj návrh, opätovne zaradiť ho do programu bude možné až po šiestich mesiacoch. Aj tu však bude možné uplatniť výnimku. Ak predseda parlamentu dá návrh, aby tá lehota bola kratšia, plénum mu to môže odhlasovať.

Niektorí poslanci, ako napr. Alojz Hlina (KDH) či Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS), tento svoj postup opakovali aj niekoľkokrát. Robili to z dôvodu, že ak by plénum ich návrh hlasovaním odmietlo, s rovnakým nápadom môžu prísť až o pol roka.

Zmeny sa dotknú aj Hodiny otázok, kde odpovede členov vlády majú dostať časový limit. Žiadna odpoveď by nemala trvať dlhšie ako päť minút.

Hodina otázok je rozdelená na dve časti. Prvá pätnásťminútovka je vyčlenená pre premiéra. To, na koľko otázok poslancov odpovie, záleží od dĺžky jeho odpovedí. Spravidla sa však dostane maximálne k druhej otázke. Podľa nových pravidiel však predseda vlády stihne minimálne tri otázky. Zvyšných 45 minút patrí členom vlády, ktorí chodia k rečníckemu pultu postupne odpovedať podľa vyžrebovaného poradia otázok. Aj oni sa budú musieť po novom pri každej otázke zmestiť do päťminútového limitu.

Súčasťou novely bol pôvodne aj Etický kódex poslanca, cez pozmeňujúci návrh Anny Vittekovej (Smer-SD) však z právnej normy vypadol s tým, že parlament ho v budúcnosti prijme formou uznesenia. Kedy to bude, závisí od dohody v pléne. "Navrhovaný Etický kódex spôsobil polemiku a to, že mal byť pôvodne prílohou zákona, by znemožnilo ďalšiu diskusiu o jeho presnom obsahu," vysvetlil pre TASR predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD). Novelizovaný rokovací poriadok však s prijatím Etického kódexu počíta, rovnako aj so sankciou za jeho porušenie.

Kedy bude samotný kódex prijatý, zatiaľ nie je jasné, v tomto volebnom období sa to už ale zrejme nestihne. "Najskôr musí novela zákona o rokovacom poriadku nadobudnúť účinnosť (1. január 2016), a potom sa uvidí, či sa NR SR vie dohodnúť na obsahu kódexu ešte do marcových volieb, alebo sa to nechá na nových poslancov," dodal Madej.

Pôvodný návrh Etického kódexu prikazoval poslancom správať sa slušne, rešpektovať dobré mravy, neprijímať dary z titulu funkcie či zdržať sa prejavov, ktoré narúšajú osobnú dôstojnosť iných poslancov.