< sekcia Slovensko

Extrémne horúčavy môžu podľa klimatológov ohroziť naše vodné zdroje

Ilustračné foto Foto: TASR/Michal Svítok

Globálne otepľovanie nesie so sebou aj hrozbu väčšej úmrtnosti či migrácie.

Bratislava 29. septembra (TASR) – Extrémne horúčavy, ktoré toto leto zasiahli Slovensko, sa podľa klimatológov budú objavovať častejšie a v intenzívnejšej forme. V priebehu tohto storočia spôsobia dlhé suchá a môžu ohroziť aj vodné zdroje.



"Zmeny počasia, ku ktorým dochádza v súčasnosti, sa mali diať až v polovici tohto storočia," povedal dnes v diskusii o životnom prostredí v parlamente klimatológ Jozef Pecho. Podľa neho to nie je dobré znamenie.

Teploty v lete sa budú v najbližších rokoch zvyšovať, čo spôsobí ešte väčšie suchá. Tie môžu na Slovensku dosiahnuť až také rozmery ako v Kalifornii. Mnoho ľudí tam opúšťa svoje farmy len preto, aby prežili. Nedostatok vody zvýši cenu potravín.

Výsledkom dlhodobého otepľovania však podľa klimatológa nie je iba nárast teplôt, ale výskyt extrémneho počasia vôbec. "Treba sa pripraviť aj na stále väčší počet intenzívnych lejakov, ktoré však nezabezpečia vlahu, no spôsobia povodne," konštatoval Pecho. Čím vyššia bude vlna intenzívnych zrážok, tým menej efektívne to bude pre prostredie.

Globálne otepľovanie nesie so sebou aj hrozbu väčšej úmrtnosti či migrácie. Tvrdí to klimatológ Alexander Ač. Pre zmeny teploty opustili svoje krajiny počas posledných rokov desiatky miliónov ľudí. "Nehovorím o ďalšej utečeneckej kríze, no migrácia spojená so zmenou počasia bude najbližšie roky pretrvávať," upozornil.

Podľa ďalšieho klimatológa Pavla Matejoviča môže za globálne otepľovanie z väčšej časti priemyselná činnosť ako prirodzené zmeny klímy. Predchádzať by sa mu dalo "zásadnými škrtmi emisií". Na klimatickej zmene sa podľa neho podieľa aj Slovensko, a to automobilovým priemyslom.

Pecho, Matejovič a Ač poslali o týchto témach otvorený list prezidentovi SR, vláde aj parlamentu. "Apelujeme na všetkých politikov, aby konali zodpovedne. Domnievame sa, že podpora, ktorá je slovenskými vládami poskytovaná automobilovému priemyslu, by mala rátať aj s rizikami spojenými s dôsledkami klimatickej zmeny. Adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu by preto nemali zostať len na papieri a nemali by mať len proklamatívny charakter," uvádzajú.

Za potrebné považujú najmä adaptačné opatrenia týkajúce sa vodného hospodárstva. Ich základnou filozofiou by malo byť racionálne hospodárenie s vodnými zdrojmi. Na to by mali slúžiť najmä jazerá, rybníky či poldre, ktoré by sa v čase výdatnejších zrážok naplnili vodou. Tá by sa potom využívala na hospodárske účely. Dôležitú funkciu zohrávajú aj les, močiare, mokrade a striedanie poľnohospodársky využívanej pôdy s lesnými porastmi. Takýto systém by zároveň plnil aj funkciu protipovodňovej ochrany.

Ministerstvo životného prostredia podľa slov hovorcu Maroša Stana podporuje úsilie zastaviť zmenu klímy. Pripomína však, že problém treba riešiť na celosvetovej úrovni. Kým sa k úsiliu bojovať proti klimatickej zmene nepripoja štáty ako USA, Čína či India, zmenu klímy sa podľa jeho slov nepodarí zastaviť.

Slovensko v tomto smere podporuje politiku Európskej únie, ktorá sa považuje za zeleného lídra vo svete. Či sa štáty dohodnú na opatreniach na zastavenie, respektíve zmiernenie zmeny klímy, by mal ukázať tohtoročný klimatický summit v Paríži.