Bratislava 7. januára (TASR) – Najväčšími výzvami v roku 2020 zo zahraničnopolitického hľadiska bude dotiahnutie brexitu, prvý rok novej Európskej komisie a prezidentské voľby v USA. Pre TASR to uviedol podpredseda Národnej rady (NR) SR Martin Klus (SaS).

"Každá z tém totiž bude mať priamy aj nepriamy dosah najmä na naše hospodárstvo. Z hľadiska celosvetového bude najmä zaujímavé sledovať ďalší vývoj ochladzovania globálnej ekonomiky a naopak stupňovanie tlaku v takzvaných zelených témach," povedal.

Slovensko podľa Klusa v roku 2019 najviac ovplyvnil brexit nielen preto, že Británia je jedným z najdôležitejších obchodných partnerov Slovenska, ale aj kvôli novému statusu občanov žijúcich v Spojenom kráľovstve. "Ochladzovanie svetovej ekonomiky je pre Slovensko, ako malú a mimoriadne otvorenú ekonomiku, tiež vážnou správou. Tá sa čiastočne odzrkadlila aj na aktuálnej podobe nášho štátneho rozpočtu, ktorý vzbudil veľa negatívnej pozornosti. A nakoniec aj dianie v USA, ako našej najdôležitejšej spojeneckej krajine, z hľadiska bezpečnosti nemôžeme brať na ľahkú váhu," dodal.

"Pozitívne z pohľadu zahraničnej politiky SR bolo dobre zvládnuté predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Jednoznačným negatívom bolo ďalšie prehlbovanie straty takzvaného zahraničnopolitického konsenzu na Slovensku. Viaceré parlamentné strany a ich čelní predstavitelia totiž ďalej a mnohokrát aj celkom otvorene podrývajú nielen naše záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ a NATO, ale dokonca aj členstvo samotné,“ opísal Klus.

Dodal, že z hľadiska EÚ je pozitívom, že k očakávanému výraznému nárastu radikálnych a deštrukčných síl vo voľbách do Európskeho parlamentu nedošlo a podarilo sa zostaviť Európsku komisiu, ktorá si dala za cieľ realizáciu viacerých zmysluplných cieľov. "Mňa osobne mrzí, že slovenskí predstavitelia opäť raz nebudú zastávať žiadnu z top európskych pozícií a tiež, že EÚ ďalej zlyháva v napĺňaní vlastných pravidiel a predsavzatí. Konkrétne najmä v otázke trvalo udržateľných riešení v oblasti migrácie, ale aj na Balkáne. Tu opäť nedošlo k rozšíreniu schengenského priestoru o Rumunsko a Bulharsko napriek dlhodobo splneným kritériám a ani k ponúknutiu európskej perspektívy Severnému Macedónsku a Albánsku, čím EÚ vysiela veľmi negatívny signál o svojej dôveryhodnosti," doplnil.

Udalosti, ktoré ovplyvnili dianie vo svete v minulom roku, by sa dali nájsť podľa Klusa na každom kontinente rôzne. "V Európe to bolo nepochybne dianie okolo brexitu, ale aj eurovoľby a skladanie novej Európskej komisie. V Amerike to bol ďalší rok Donalda Trumpa, ktorý ako tretí prezident v histórii čelí svojmu odvolávaniu, takzvanému impeachmentu, ale aj o jeho zlyhaniach v otázke Sýrie či Severnej Kórey. Nemenej dôležité však boli aj sociálne nepokoje v krajinách Južnej Ameriky ako sú Venezuela, Ekvádor, Bolívia alebo Čile," povedal. Dodal, že v Afrike bolo zaujímavé sledovať najmä pády dlhoročných diktátorov v Alžírsku či Sudáne.

Klus spomenul aj Áziu, ktorá bola podľa jeho slov jednoznačne pod taktovkou Číny, pričom rezonovali najmä problémy v Hongkongu. "Do istej miery tomu sekundovalo aj napätie v Kašmíre a teda medzi tradičnými rivalmi Indiou a Pakistanom. Sýria, Turecko, ale aj Saudská Arábia a Irán sú dlhodobo ohniská, ktoré sa aj v roku 2019 oplatilo sledovať detailne. V neposlednom rade spomeniem ešte ochladzovanie svetovej ekonomiky a zelené témy, ktoré rezonovali globálne. Tak intenzívne protesty ľudí za záchranu klímy vo svete, sme tu ešte nemali," uzavrel.