Quantcast
< sekcia Slovensko

Kollár chce k téme skrátenia volebného obdobia zvolať okrúhly stôl

Na archívnej snímke predseda parlamentu SR Boris Kollár (Sme rodina). Foto: TASR - Martin Baumann

Kolláe si myslí, že v prípade prijatia novelizácie by bolo možné skrátiť až nasledujúce volebné obdobie.

Bratislava 29. decembra (TASR) - Predseda Národnej rady (NR) SR a Sme rodina Boris Kollár chce k téme skrátenia volebného obdobia zvolať začiatkom januára okrúhly stôl s lídrami politických strán, ktoré majú zastúpenie v parlamente. Prizvať by chcel aj predsedu Ústavného súdu (ÚS) SR Ivana Fiačana. Chce nájsť v tejto otázke kompromis. Líder OĽANO a vicepremiér Igor Matovič (OĽANO) hovorí, že na tom v koalícii nie je zhoda. Minister hospodárstva a šéf SaS Richard Sulík uviedol, že tému ešte neuzavreli.

Kollár súhlasí, aby mali ľudia možnosť sa v referende vyjadriť, či chcú skrátiť volebné obdobie. Na koaličnej rade však podľa jeho slov nenašiel podporu partnerov. "Môžem urobiť len jednu vec, že zvolám na začiatku januára okrúhly stôl, kde pozvem všetkých čelných predstaviteľov koaličných a opozičných strán, ktoré sú etablované v parlamente a budem sa snažiť nájsť riešenie, ako to podať," povedal v rozhovore pre TASR.

Myslí si, že v prípade prijatia novelizácie by bolo možné skrátiť až nasledujúce volebné obdobie. "Aj keby sme zmenili ústavný zákon o skrátení volebného obdobia, môžeme to urobiť, ale nie retroaktívne. Môžeme skracovať až od budúceho volebného obdobia," dodal.

Matovič v rozhovore pre TASR uviedol, že tento návrh koalícia nepredloží. "Boris Kollár predložil tému referenda na skrátenie volebného obdobia, aby sa to ukotvilo do ústavy. Veľmi rýchlo sme to uzavreli, nebola na tom zhoda jednotlivých koaličných partnerov, preto je táto téma zažehnaná. Nikto to nepredloží," skonštatoval s tým, že aj OĽANO malo v predvolebnom programe, že referendum sa nemá týkať skrátenia funkčného obdobia.

Pokiaľ ľudia vyzbierali 600.000 podpisov s vedomím, že referendum môže byť, podľa Matoviča na to právo mali. Považuje za nadprácu prezidentky Zuzany Čaputovej, že sa obrátila na ÚS. "Dnes už máme rozhodnutie ústavného súdu, že referendum v tejto otázke nemôže byť. Už je zbytočné zbierať podpisy," dodal.

Sulík skonštatoval, že o téme sa v koalícii rozprávali, no neuzavreli ju. Ak by napríklad Sme rodina prišlo s návrhom zmeny Ústavy SR, pred vyjadrením by chcel vidieť konkrétne znenie návrhu. Líder SaS je však za to, aby občania vedeli aj počas štvorročného obdobia vstúpiť do výkonu funkcie vlády a povedať, že takto si to nepredstavovali. "Nech sú podmienky dostatočne prísne na to, aby sa to nedalo robiť každý mesiac. Mala by tam byť nejaká núdzová brzda," povedal pre TASR.

Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga nesúhlasí s Kollárom. "V otázke novely ústavy mi príde rizikové prijať jednoduchú novelu, ktorá umožňuje referendá vyhlasovať 'hore-dole'. Doba, kde sociálne siete mávajú verejnou mienkou, vyžaduje opatrnosť a ochranu demokracie. Referendum je riešením, ktoré je krajné a podmienky sú úmyselne prísne. Inak môžeme mať voľby každý rok a žiadna vláda neurobí nič," uviedol na sociálnej sieti. Otázka referenda podľa neho nemôže byť hračkou v rukách politikov.

Prezidentka sa v prípade petície za referendum obrátila na ÚS, ktorý v júli rozhodol, že navrhovaná referendová otázka o skrátení volebného obdobia NR SR je protiústavná. Čaputová reagovala, že by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by NR SR rozhodla o zmene ústavy a následne prijala uznesenie, ktorým by požiadala o jeho konanie.

Parlament 29. júna odmietol novelu nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu, ktorý chcel meniť ústavu v súvislosti so skrátením volebného obdobia. NR SR preto nemohla pol roka rokovať o návrhu v tej istej veci.