Bratislava 9. februára (TASR) - Niekdajší český premiér Václav Klaus "dobehol" pri rozdeľovaní federálnej meny vtedajšie politické sily na Slovensku na čele s HZDS. Pôvodne totiž hovoril o tom, že rozdelenie krajín nenaruší menovú úniu Československa. Niekoľko týždňov po vzniku samostatnej Slovenskej republiky však Česko zmluvu o menovej únii vypovedalo. Aj to je jeden z historických odkazov, ktoré podľa podpredsedu parlamentného výboru pre financie Jozefa Kollára (SaS) po sebe zanechala 20 rokov po svojom vzniku slovenská koruna.

"Ešte dôležitejšie je, že menová odluka v takom menšom vydaní ukázala, že menové zóny nemôžu optimálne fungovať medzi krajinami, u ktorých je dosť výrazný rozdiel v ekonomickej úrovni. Pritom medzi SR a ČR bol asi desať-pätnásť percentný rozdiel vo výkonnosti ekonomík. To je odkaz aj pre súčasných 17 krajín eurozóny," podotkol Kollár.

Rovnako aj poslanec Ivan Švejna (Most-Híd) hovorí v súvislosti s prechodom Slovenska na euro ako o politickom projekte. "Určite boli tie pozitíva eura voči korune veľakrát emotívne nadhodnotené," poznamenal Švejna. Pripomenul pritom, že Slovensko sa rozhodlo vzdať sa svojej meny pomerne rýchlo, bez vážnejšej celospoločenskej diskusie. "Propagátori toho samozrejme budú vždy tvrdiť, že to bolo výhodné, lebo by si inak museli priznať chybu. My, ekonómovia sme už dávno hovorili, že euro má už v genetickom kóde zakotvené problémy, ktoré sa nakoniec aj ukázali. Ale cesta naspäť už jednoducho nie je možná," podotkol.

Pozitívny vzťah k slovenskej korune priznáva aj šéf finančného výboru Daniel Duchoň (Smer-SD). Hoci zavedenie vlastnej meny sa v začiatkoch stretlo s niektorými prekážkami, pripomína, že koruna sa postupne zhodnocovala najmä v dôsledku ekonomického rastu Slovenska. Prechod na euro bol napriek tomu podľa neho úspešným projektom. "Aj napriek tým rizikám, ktoré tu dnes pretrvávajú, hodnotím tento krok pozitívne, lebo mal pre Slovensko prínos," skonštatoval Duchoň. Či však budú Slováci platiť eurom aj o 20 rokov je podľa neho dnes ťažko predpovedať.