< sekcia Slovensko

Kollár otvoril schôdzu,poslanci posunuli vládne návrhy do 2. čítania

Na archívnej snímke predseda Národnej rady SR Boris Kollár. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Do druhého čítania sa dostal napríklad návrh zákona, ktorý rieši pomoc všetkým podnikom prostredníctvom bankových záruk v čase koronakrízy.

Bratislava 12. mája (TASR) - Parlament v utorok stihol v závere prvého rokovacieho dňa 7. schôdze posunúť do druhého čítania všetky vládne návrhy zákonov, o ktorých rokuje v skrátenom režime. Po prerokovaní vo výboroch budú poslanci Národnej rady SR pokračovať v rozprave o nich v stredu (13. mája). Čakajú ich aj viaceré správy. Medzi nimi aj Správa o činnosti verejného ochrancu práv za minulý rok, ktorú si príde vypočuť aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Rokovanie v pléne sa v stredu začne netradične od 10.30 hod., aby stihli dorokovať všetky parlamentné výbory.

V utorok v pléne nebola takmer žiadna diskusia, do rozpravy sa prihlásilo, okrem predkladateľov zákonov, len zopár poslancov. Do druhého čítania sa dostal napríklad návrh zákona, ktorý rieši pomoc všetkým podnikom prostredníctvom bankových záruk v čase koronakrízy. Rovnako je v druhom čítaní aj návrh na to, aby počas krízovej situácie mohli na Slovensku vzniknúť epidemiologické ambulancie pre pacientov s ochorením COVID-19. Tiež sa do druhého čítania dostali aj novely z dielne ministerstva obrany i zdravotníctva, ale aj návrh, aby sa na Slovensku zriadilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, ktoré má vzniknúť transformáciou súčasného Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII).

V stredu budú poslanci rokovať o viacerých správach, medzi nimi je aj Správa o činnosti verejného ochrancu práv za minulý rok, ktorá má prísť na rad od 14. hodiny. Vypočuť by si ju mala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Svojou účasťou na zasadnutí chce hlava štátu naplniť prísľub Márii Patakyovej, že ak jej to pracovné povinnosti dovolia, správu o činnosti jej úradu si príde vypočuť, pretože je presvedčená, že by sa im malo venovať viac pozornosti zo strany predstaviteľov verejnej moci.

Poslanci prerokujú aj Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za minulý rok, Správu komisárky pre deti za rok 2019, či Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu, ako aj Výročnú správu Národnej banky Slovenska za minulý rok.

Na Slovensku by mohli vznikať ambulancie pre pacientov s COVID-19


Počas krízovej situácie s novým koronavírusom by mohli na Slovensku vzniknúť epidemiologické ambulancie pre pacientov s ochorením COVID-19. Ich fungovanie má umožniť novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania. Parlament o novele rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh, ktorým sa má meniť viacero zákonov, reguluje aj zriaďovanie mobilných odberových miest. Cieľom je, aby nevznikali živelne. Kabinet navrhol materiál prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Počet epidemiologických ambulancií a mobilných odberových miest by mali stanovovať regionálne úrady verejného zdravotníctva a ministerstvo podľa epidemiologickej situácie. Ambulancia by dostávala od zdravotnej poisťovne mesačnú paušálnu platbu vo výške 11.836 eur. Maximálny počet ambulancií sa odhaduje na 137, čo zodpovedá pevnej sieti pohotovostí. Ako vyplýva z materiálu, práve tie by mohli takúto činnosť dočasne vykonávať. Umožnilo by to rozhodnutie ministerstva zdravotníctva po žiadosti samosprávneho kraja.

V súvislosti s mobilnými odberovými miestami sa predpokladá, že najviac by ich mohlo byť pri väčších nemocniciach, asi 62. Na mobilných odberových miestach by sa mal odoberať biologický materiál osobám s podozrením na ochorenie COVID-19, a to buď v priestoroch zdravotníckeho zariadenia, alebo výjazdovou formou. Novela upravuje aj dopravu zdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich odbery i testovaných.

Novela navrhuje upraviť aj viaceré povinnosti platiteľov poistného. Vzhľadom na posun termínu na podávanie daňových priznaní za rok 2019 do konca júna by sa mal napríklad posunúť aj termín na vykonanie ročného zúčtovania poistného, ako aj ročného zúčtovania poistného plateného štátom.

Nová legislatíva by mala riešiť aj postup v prípade, ak počas krízovej situácie nemožno pacientovi poskytnúť kúpeľnú starostlivosť. Do kúpeľov by tak mohol ísť po skončení krízovej situácie, aj keby mu uplynula lehota. Upraviť sa má aj podmienka absolvovať preventívnu prehliadku u zubného lekára. "Pre rok 2021 sa nebude vyžadovať absolvovanie preventívnej prehliadky za rok 2020 na účel úhrady za liečbu zubného kazu," píše sa v materiáli.

Legislatívna zmena má ďalej umožniť počas krízovej situácie vykonávať dočasnú odbornú stáž občanom z tretích štátov. Má to pomôcť nemocniciam, ak by im radikálne stúpol počet pacientov s ochorením COVID-19. Upraviť sa majú aj niektoré aspekty vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Novela tak reaguje na to, že vzdelávacie ustanovizne možno nebudú schopné zabezpečiť plynulý proces ich ďalšieho vzdelávania.

Novela zákona má v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidentky nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.

Poslanci posunuli návrh o bankových zárukách pre firmy do 2. čítania


Všetky typy podnikov budú mať v čase koronakrízy šancu uchádzať sa o finančnú pomoc z Exportno-importnej banky (Eximbanka) a Slovenského investičného holdingu (SIH). Vyplýva to z návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, ktorý posunul parlament do druhého čítania. Začať platiť má dňom vyhlásenia, plénum o návrhu rokuje v skrátenom režime.

Finančná pomoc má podľa rezortu financií pomôcť zabezpečiť podnikom dostatočnú likviditu. Finančnú pomoc bude možné poskytnúť vo forme záruky za úver poskytnutý bankou, alebo vo forme odpustenia poplatku za záruku za úver poskytnutý bankou. Umožňuje to dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej ochorením COVID-19, ktorý schválila Európska komisia (EK).

Poskytovateľmi takejto finančnej pomoci majú byť Eximbanka a fondy spravované SIH. "Finančnými sprostredkovateľmi budú banky a pobočky zahraničných bánk. Prijímateľmi tejto finančnej pomoci budú môcť byť všetky kategórie podnikov, to znamená malé podniky, stredné podniky alebo veľké podniky," uvádza rezort financií v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Podniky budú musieť splniť na poskytnutie pomoci určité podmienky. Napríklad, žiadateľ voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni nebude môcť mať pohľadávky na poistnom. O pomoc sa nebudú môcť uchádzať podniky v konkurze a reštrukturalizácii. "Poplatok za záruku za úver poskytnutý bankou možno podniku odpustiť, ak podnik v období určenom v zmluve o úvere uzavretej medzi bankou a podnikom, udrží úroveň zamestnanosti určenú v zmluve o úvere," uvádza sa v návrhu zákona.

Dočasný rámec má umožniť poskytnutie finančnej pomoci v obidvoch formách najneskôr do 31. decembra tohto roka. Komplexné pravidlá poskytovania finančnej pomoci budú upravené v schéme štátnej pomoci, táto schéma musí byť notifikovaná EK.

Prijatie návrhu zákona zároveň umožní správnym orgánom pokračovať v prerušených konaniach o uložení odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny v dopredu ustanovenom termíne.

ÚPVII sa má zmeniť na ministerstvo, návrh zákona je v 2. čítaní


Na Slovensku sa má zriadiť Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR. Vznikne transformáciou súčasného Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). Návrh zákona o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Rokujú o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.

Nové ministerstvo má prevziať pôsobnosť ÚPVII a do jeho pôsobnosti sa má presunúť aj oblasť regionálneho rozvoja, a to z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. "Cieľom týchto zmien je centralizácia a koncentrácia agendy regionálneho rozvoja a eurofondov na jedno ministerstvo s cieľom zlepšenia koordinácie regionálneho rozvoja, optimalizácie implementačnej štruktúry riadenia eurofondov, posilnenia princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti a výsledkovej orientácie, na ktoré kladie dôraz aj Európska komisia," konštatuje sa v dôvodovej správe.

Podpredsedovi vlády by sa mal zároveň podľa návrhu vytvoriť právny rámec a inštitucionálne zázemie, aby mohol v oblasti legislatívy plniť úlohy súvisiace s usmerňovaním a koordinovaním plnenia úloh, vykonávať posúdenia interných a externých konzultačných služieb ekonomického, finančného, právneho a iného obdobného charakteru, vykonávaných alebo obstarávaných ministerstvami, či ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Rovnako tak by mal vykonávať napríklad aj posúdenia interných a externých právnych služieb a právneho zastúpenia.

Cieľom návrhu zákona je súčasne zveriť do pôsobnosti Úradu vlády SR zabezpečovanie plánovania v oblasti investícií a strategického plánovania a strategické projektové riadenie vrátane vypracovania národného strategického investičného rámca a kontroly jeho implementácie. Zaisťovať by mal aj koordináciu investičných projektov určených vládou s výnimkou činností zverených MIRRI SR.

S cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a produktivitu slovenskej ekonomiky by sa tiež mal zriadiť nový poradný orgán, Rada vlády SR pre konkurencieschopnosť a produktivitu. Jej predsedom by mal byť minister hospodárstva.

Pre prechod pôsobnosti zanikajúceho ÚPVII na nové ministerstvo sa navrhuje účinnosť 1. júla. Presun pôsobnosti v oblasti regionálneho rozvoja z agrorezortu na MIRRI by mal nadobudnúť účinnosť 1. októbra.

Plénum posunulo do 2. čítania zjednodušenie poskytovania eurofondov


Zjednodušená forma vyhlasovania výziev, menej administratívy pri zmluvách o poskytovaní nenávratného finančného príspevku, či odpustenie lehôt pre prijímateľov, ktorí ich zmeškali pre pandémiu nového koronavírusu. To sú zmeny, ktoré prinesie novela zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Plénum Národnej rady v utorok právnu normu posunulo do druhého čítania. Rokuje o nej v zrýchlenom režime.

Novelou z dielne Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) chce vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) zrýchliť a uľahčiť čerpanie fondov EÚ v čase koronakrízy. "Cieľom predložených dočasných opatrení je umožniť poskytovateľom, prijímateľom aj ostatným subjektom participujúcim na implementácii poskytovania pomoci, podpory a príspevku z fondov EÚ flexibilnejšie sa prispôsobiť zmenám, ktoré vo vzťahu k pandémii v spoločnosti nastali," uviedol ÚPVII v materiáli.

Lex korona bude riešiť päť oblastí. Zámerom je podľa Remišovej zjednodušiť projekty financované z Európskeho sociálneho fondu, takzvaný kurzarbeit. Pri každom žiadateľovi by sa tak nemusela uzatvárať osobitná zmluva, ale riešiť by sa to malo plošne. Zákon umožní aj operatívnu zmenu výziev počas mimoriadnej situácie a napríklad aj rokovanie koordinačných orgánov a komisií pomocou videokonferencií. "Aby to nezdržiavalo celý proces a mohli sme využívať eurofondy tam, kde to ľudia najviac potrebujú," dodala Remišová.

Výberové konanie na profesionálneho vojaka by sa malo zefektívniť


Výberové konanie do funkcie profesionálneho vojaka by sa malo zefektívniť. Vojakom by sa mala upraviť aj možnosť vykonávať služobné povinnosti v inom mieste, ako je jeho miesto výkonu štátnej služby. Vyplýva to z návrhu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli v utorok do druhého čítania.

Podľa návrhu zákona by sa pri poskytnutí služobného voľna vojakovi z dôvodu ošetrenia chorého dieťaťa mal zvýšiť vek dieťaťa z desiatich rokov na 11 rokov.

Upraviť by sa malo aj poskytovanie služobného voľna vojakovi z dôvodu nariadenej karantény. Navrhovaná legislatíva by mala umožniť aj prepustenie vojaka v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19, ak sa nepodrobí vyšetreniu na zistenie alkoholu, omamných alebo psychotropných látok v tele. Prepustiť by sa mohol aj z dôvodu dosiahnutia veku alebo uplynutia času, na ktorý bola vojakovi udelená výnimka z vekovej hranice. Taktiež aj z dôvodu splnenia podmienok nároku na výsluhový dôchodok, alebo uloženia disciplinárneho opatrenia zníženia služobného platu.

Podľa návrhu by sa mali upraviť podmienky na výkon funkcie generálneho tajomníka služobného úradu. Doterajšie tri roky praxe v riadiacej funkcii a tri roky vo verejnej správe by sa mali nahradiť podmienkou piatich rokov praxe v riadiacej funkcii.

Cieľom zákona je aj rozšíriť výpočet právnych titulov na prijatie do dočasnej štátnej služby. Služobným úradom by sa tak umožnilo v prípade potreby na prechodný čas posilniť ich personálne kapacity. Dočasná štátna služba by mala na základe nového právneho titulu trvať do obsadenia voľného štátnozamestnaneckého miesta najviac na šesť mesiacov. Zároveň štátny zamestnanec prijatý do dočasnej štátnej služby by sa nemal prihlásiť do užšieho vnútorného výberového konania.

V tomto roku ani v budúcom sa nemá uplatňovať zákon o cestovných náhradách


Zmeny pri cestovných náhradách, zavedenie výnimky pre uchádzačov o zamestnanie (UoZ) či rozšírenie možností aktivačnej činnosti pre nezamestnaných formou dobrovoľníckej služby počas mimoriadnej situácie na Slovensku. Tieto novinky má priniesť novela zákona o sociálnom poistení, ktorú v utorok posunul parlament do druhého čítania. Rokuje o nej v skrátenom režime.

Ministerstvo práce uviedlo, že novela komplexne reaguje na viaceré aspekty služieb zamestnanosti, ktoré sú ovplyvnené rozšírením ochorenia COVID-19. "Reaguje aj na skutočnosť, že z dôvodu umožnenia odkladu termínu na podanie daňového priznania počas pandémie nebude Sociálna poisťovňa (SP) schopná posúdiť vznik, zánik a pokračovanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia pre niektoré samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) v štandardných termínoch," zdôvodňuje rezort práce. Cieľom novely je upraviť termíny na posúdenie vzniku, zániku a pokračovania povinného nemocenského a dôchodkového poistenia pre niektoré SZČO v súlade s odkladom termínu na podanie daňového priznania. "SP do dvoch mesiacov, na základe informácií z finančnej správy, vypočíta predpis odvodov," podotkol minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

V súvislosti s riešením následkov pandémie nového koronavírusu, ktorá má nezanedbateľné dosahy na zamestnávateľov, rezort práce navrhuje, aby sa v tomto roku a v roku 2021 neuplatňoval mechanizmus podľa zákona o cestovných náhradách, ktorý sa týka úprav stravného pre príslušné časové pásma určené zákonom a úpravy sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel. Krajniak uviedol, že o tomto návrhu rokoval aj s Konfederáciou odborových zväzov SR.

Cieľom novely je tiež zavedenie výnimky pre ľudí na úrade práce v prípade poberania odmeny za výkon pracovnej povinnosti podľa zákona o hospodárskej mobilizácii a o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Nezamestnaní na úradoch práce môžu byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak jeho trvanie nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima.

Prijatím novely sa tiež majú rozšíriť možnosti aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby UoZ jej poskytovaním aj pre prípad poskytovania pomoci v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ktoré ohrozujú životy a materiálne statky spoločnosti. "V tejto súvislosti sa navrhuje aj predĺženie jej maximálneho možného obdobia zo šiestich na 12 mesiacov," uvádza sa v dôvodovej správe k novele zákona.

Novela rieši aj platnosť potvrdení v prípade cudzincov z tretích krajín, ktorí prišli na Slovensko pracovať, ktorým by skončila platnosť povolenia na pobyt počas mimoriadnej situácie. "Ak tu majú povolenie na pobyt, tak pracovné povolenie bude platiť až do skončenia krízy a až potom si ho budú musieť obnoviť," dodal Krajniak.

Platnosť vstupeniek na kultúru sa má predĺžiť


Organizátori kultúrnych podujatí, ktoré museli v dôsledku pandémie nového koronavírusu zrušiť, by mohli predĺžiť platnosť zakúpených vstupeniek do konca roka 2021. Majiteľovi by mohli tiež v cene lístka ponúknuť poukážku na iné podujatie. Ak držiteľ vstupenky trvá na vrátení peňazí, organizátor by mal byť povinný mu vyhovieť do 31. marca 2021. Umožniť to má vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva kultúry (MK) SR v súvislosti s ochorením COVID-19. Legislatívu v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Plénum o nej rokuje v zrýchlenom režime.

Organizátor verejného kultúrneho podujatia, ktoré sa z dôvodu mimoriadnej situácie zapríčinenej pandémiou nového koronavírusu neuskutočnilo, resp. nemôže uskutočniť, by nemusel zaplatiť dohodnuté honoráre a odmeny za výkony, ktoré sa nezrealizovali.

Novela by mala organizátora na obdobie krízovej situácie a následne po nej (do konca roka 2020) zbaviť zodpovednosti za omeškanie platby či zaplatenie zmluvnej pokuty, to neplatí, ak ide o omeškanie, ktoré vzniklo pred 10. marcom 2020. "Pri odstúpení od zmluvy z dôvodu mimoriadnej situácie nie je tiež dotknutý nárok na úhradu za plnenia, ktoré už boli poskytnuté," pripomenul rezort kultúry v predloženom návrhu.

Balík noviel by mal tiež zrušiť do konca roka 2020 povinnosť zrážať umelcom dvojpercentný príspevok do umeleckých fondov zriadených zo zákona (Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarného umenia). Týkať sa to má aj tých, ktorí prijímajú finančnú podporu v rámci grantových schém, vyhlásených fondmi. Autori by však mohli fondom platiť príspevky dobrovoľne, do konca marca 2021, sumu si v tom prípade môžu zarátať do daňových nákladov.

Ďalšími legislatívnymi zásahmi by sa mala zjednotiť úprava vybraných procesných lehôt v rámci činností Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Ide napríklad o možnosť dočasne prerušiť osvedčenia o registrácii filmového projektu, na ktoré sa viaže oprávnenie čerpať spätné dotácie pre audiovizuálny priemysel, teda refundovať časť nákladov pri výrobe audiovizuálneho diela na Slovensku.

Novela má po schválení parlamentom platiť dňom vyhlásenia.