< sekcia Slovensko

KATASTROFÁLNA POVODEŇ OBRAZOM: Pred 55 rokmi bolo Komárno ostrovom

Pohľad na Čičov počas povodne v júni 1965. Foto: TASR/Štefan Petráš

Od obrovskej povodne, ktorá zaliala Komárno, Dunajskú Stredu a 46 obcí uplynulo 55 rokov. Boj s vodným živlom vtedy trval skoro mesiac. Teraz.sk ponúka originálne FOTOGRAFIE z archívu TASR.

Číčov/Bratislava 17. júna (TASR) – Jedna z najväčších povodní na slovenskom toku Dunaja postihla juh Slovenska pred 55 rokmi. Pretrhla sa dunajská hrádza a pod vodou sa tak postupne ocitlo 46 obcí a mestá Komárno, Dunajská Streda a Kolárovo. Evakuovaných muselo byť takmer 60.000 obyvateľov. Celkové škody katastrofálnej povodne prekročili tri miliardy korún.

Už začiatkom júna 1965 hladina Dunaja dosiahla výšku 7,4 metra, čo spôsobili dlhotrvajúce dažde a topenie alpských snehov. Časté dažde mali nepriaznivé účinky na stabilitu ochranných hrádzí a ich podložia, na mnohých úsekoch sa vyskytovali veľké priesaky.

Z evakuácie obce Baloň. Niektorí občania sa domnievali, že ešte prejdú peši, no potom ich musel pozbierať obojživelný transportér. 19. júna 1965
Foto: archív TASR, autor M. Tuleja


V polovici júna Dunaj kulminoval v Bratislave pri vodnom stave 910 centimetrov a v Komárne mala jeho hladina ešte o niečo viac. Správy o presakovaní spodných vôd sa množili. Napriek enormnému úsiliu sa nepodarilo zabrániť prietržiam hrádze.



Dunaj ešte 15. júna roztrhol 80 metrov hrádze pri Patinciach. V priebehu niekoľkých hodín bola obec pod vodou, popoludní dosiahol živel ďalšiu obec, Ižu. Voda zatopila široké okolie a z Komárna urobila ostrov.

Zaplavený Medveďov. 19. júna 1965
Foto: archív TASR, autor Š. Petráš


O dva dni, 17. júna 1965 dosiahla hladina Dunaja výšku 900 centimetrov a dvíhala sa ďalej. O pol jedenástej sa pod náporom vody roztrhla hrádza medzi obcami Číčov a Kľúčovec. V tom čase bola výška hladiny Dunaja 915 cm a prietok dosahoval 9224 m3/s. Domy jeden po druhom padali, hustá, špinavá a zapáchajúca voda zaplavila všetko.

Pretrhnutá hrádza pri Číčove. 19. júna 1965
Foto: archív TASR, autor Š. Petráš


Dunajská povodeň v roku 1965 spôsobila na Žitnom ostrove a Podunajskej nížine materiálne škody za viac ako tri miliardy korún. Voda zaplavila 94.000 hektárov pôdy. Zo zatopených obcí a osád bolo evakuovaných takmer 60.000 obyvateľov a 100.000 kusov dobytka. Zničených bolo 3910 domov, poškodených ďalších 6180 obydlí, zamorené boli všetky vodné zdroje z oblasti Žitného ostrova. Na polia, dediny a osady sa vyvalilo asi 1,1 miliardy m3 vody, čo je viac ako trojnásobok retenčného obsahu Oravskej priehrady.

V utorok 22. júna o 15 hod. sa nasťahovalo do vysokoškolského internátu na Bernolákovej ulici v Bratislave 1500 obyvateľov Čalova (dnes Veľký Meder), ktorí museli opustiť svoje príbytky pred stúpajúcou vodou.
Foto: archív TASR, autor A. Prakeš


Len na zahatanie číčovskej prietrže sa použilo 13.000 nákladných áut kamenia, takmer 200.000 vriec s pieskom, viac ako 1500 cestných panelov a deväť vlečných člnov naložených kamením.

"Bol to rok bohatý na zrážky a veľmi veľa ich spadlo práve v období jari a leta," povedal pre TASR klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Vplyv na vznik povodňovej situácie na Slovensku mali podľa jeho slov zrážky, ktoré spadli na nemeckom a rakúskom úseku Dunaja, ale napríklad aj v Čechách a na Morave.

"Morava ako prítok Dunaja situáciu veľmi zhoršovala, pretože tadiaľ tieklo veľmi veľa vody," uviedol Faško. Napríklad v Skalici v mesiacoch apríl až júl 1965 dosiahol úhrn zrážok dokopy 611 milimetrov, čo bolo viac než priemerne za celý rok. Podobne veľa pršalo aj v Zohori (484 mm) či na bratislavskom Kamzíku (659 mm). "Celkovo na Kamzíku za rok 1965 napršalo 1071 milimetrov, čo je na túto polohu mimoriadne veľa zrážok," doplnil Faško.




Keď si už ľudia mysleli, že to najhoršie majú za sebou, tak sa 25. júna toho roku roztrhla ochranná hrádza pri Kollárove, ktoré leží pod úrovňou Dunaja.

Evakuácia obyvateľov povodňou postihnutých oblastí v okrese Komárno pokračovala aj v stredu 23. júna 1965.
Foto: archív TASR, autor I. Dubovský


Boj s vodným živlom trval skoro mesiac. Protipovodňová komisia ohlásila koniec stavu ohrozenia až 8. júla 1965. Mohlo sa začať s obnovou a odstraňovaním škôd. Zaplavenému Žitnému ostrovu vtedy pomáhalo celé Československo.

Zábery z úseku železničnej trate Čalovo (Veľký Meder) - Komárno, ktorý je zväčša pod vodou. 23. júna 1965
Foto: archív TASR, autor Š. Petráš



Chronológia veľkých povodní na Dunaji v SR od polovice 20. storočia



15. júla 1954 - Hladina Dunaja dosiahla výšku 984 centimetrov. Prietok dosiahol druhú najvyššiu hodnotu v dejinách novodobých meraní - 10.400 m3/s.

16. júna 1965 - Pretrhla sa dunajská hrádza pri Patinciach, Kolárove a Číčove. Hladina Dunaja stúpla do výšky 917 centimetrov. Záplava zničila asi 3910 domov a ďalších 6000 poškodila. Pod vodou sa ocitlo vyše 71.000 ha zaplavenej poľnohospodárskej pôdy, zamokrenej bolo 114.000 ha.

5.-6. augusta 1991 - V čase od 23.00 do 01.00 h Dunaj v Bratislave kulminoval pri stave 864 cm a prietoku 9370 kubických metrov za sekundu.

júl 1997 - V dôsledku výdatných zrážok v strednej Európe pretrvávala kritická povodňová situácia na Slovensku na riekach Morava a Dunaj. V ČR si záplavy vyžiadali 49 obetí.

august 2002 – Prakticky sa zopakovali povodne z roku 1997. Hladina Dunaja v Bratislave vystúpila 16. augsta 2002 na 991 centimetrov, čo bol tunajší najvyšší stav v histórii pravidelných meraní a prietok dosiahol 10.370 m3/s (tretí najväčší prietok od začiatku novodobých meraní).

marec - apríl 2006 - V Bratislave pri Starom moste v blízkosti Šafárikovho námestia sa vylial z koryta.

september 2007 - Rozvodnený Dunaj zatopil niekoľko domov a záhrad, vylial sa na Tyršovom nábreží v Bratislave a zaplavil časť Devína.

6. - 20. augusta 2008 - Záplavová vlna postihla povodie slovenského toku Dunaja - voda zaplavila bratislavské mestské časti Devín a Devínska Nová Ves, ďalej Štúrovo a Komárno.

25. júna 2009 - Hladina Dunaja v Devíne dosiahla 794 centimetrov, platil 2. stupeň povodňovej aktivity. Rieka sa začala vylievať z brehu aj na petržalskej i na staromestskej strane nábrežia.

4.-5. júna 2010 - Rozvodnený Dunaj sa začal vylievať na niekoľkých miestach v Bratislave, výška hladiny dosiahla v Bratislave 831 cm, v Devíne 802 cm.

30. mája - 6. júna 2013 - Dunaj začal kulminovať po 14.00 h, hladina v Bratislave dosiahla rekordných 1032 centimetrov, prietok bol na úrovni 10.540 m3 za sekundu. To predstavovalo historicky najväčší priamo nameraný prietok na Dunaji v Bratislave. Hladina stúpala aj v Medveďove, Gabčíkove, Komárne a Štúrove.