Bratislava 24. júna (TASR) - Vláda v stredu schválila Koncepčnú reformu krízového riadenia a civilnej ochrany v SR na obdobie 2025 až 2030. Nový manažment krízového riadenia sleduje efektívne riadenie síl a prostriedkov. Reforma reflektuje na skúsenosti z minulosti vrátane pandémie koronavírusu, vojny na Ukrajine, zemetrasenia na Zemplíne, permanentných záplav naprieč Slovenskom či slintačku a krívačku.

Nový koncept riadenia krízových situácií bude podľa Ministerstva vnútra (MV) SR pokrývať celý cyklus od riadenia rizík, sanáciu a obnovu po zapojenie všetkých potrebných zložiek štátu, samospráv a komunít v regiónoch. „Bude tvorený participatívnym procesom s aktérmi pôsobiacimi v akademickom prostredí, samosprávami a ďalšími dôležitými aktérmi krízového riadenia a civilnej ochrany disponujúcimi praktickými skúsenosťami, ktorí sú nositeľmi úloh v oblasti legislatívy, kooperácie a koordinácie,“ uviedol rezort.

„Nestabilná geopolitická situácia, klimatická zmena, kybernetické útoky, migrácia či riziká zlyhávania infraštruktúry si vyžadujú modernizovaný a efektívny systém riadenia kríz. Cieľom prijatého návrhu je zabezpečiť ochranu obyvateľstva na celom území Slovenskej republiky,“ uviedol v stanovisku minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).

Koncepčný materiál podľa MV konkretizuje silné a slabé stránky súčasného fungovania a ako východiskový bod uvádza príklady fungovania krízového riadenia a civilnej ochrany v štátoch, ako Taliansko, Austrália alebo Spojené štáty americké.

Na Slovensku je aktuálny systém zameraný hlavne na tradičné hrozby a formálne na nové výzvy, ako sú kybernetické útoky, terorizmus a migrácia, tvrdí rezort. SR by mohla zlepšiť svoj systém krízového riadenia prijatím komplexnejšieho rámca, ktorý by integroval budovanie odolnosti a zapojenie komunít, a zameriaval sa na celý životný cyklus krízového riadenia. „Navyše, posilnenie spolupráce zapojených aktérov by zabezpečilo súdržnejšie reakcie na všetkých úrovniach,“ skonštatovalo ministerstvo.

Považuje za nutné investovať do zlepšenia svojej technologickej infraštruktúry, najmä do zavedenia pokročilých systémov na monitorovanie dát v reálnom čase, včasné varovanie a komunikáciu. Chýbajúca podpora prostredníctvom informačno-komunikačných technológií podľa MV výrazne obmedzuje efektivitu takýchto činností.

Vytvorenie centrálneho komplexného informačného systému pokrývajúceho všetky činnosti v rámci krízového riadenia a civilnej ochrany a komunikáciu medzi aktérmi je jedným zo základných predpokladov pre efektívne pôsobenie systému krízového riadenia v budúcnosti.

Kompetencie samospráv, ktoré sú platné v súčasnosti, by mali podľa MV ostať zachované. Štát má zabezpečiť modernú technickú podporu pre výkon kompetencií obcí a takisto optimalizovať fungovanie v regiónoch vytvorením organizačných útvarov v rámci okresných úradov v sídle kraja.

Jednou z oblastí návrhu je taktiež sanácia investičného dlhu v oblastiach civilnej ochrany, ktorá nie je zahrnutá v reforme ako implementácia, ale iba na úrovni identifikácie a prípravy na ďalšiu postupnú sanáciu, uviedol rezort. Sanáciu investičného dlhu budú podľa neho riešiť samostatnými materiálmi podľa príslušných oblastí investičných akcií.

MV deklarovalo, že realizácia koncepčnej reformy bude konkretizovaná do vecného, časového a finančného rámca úloh, ktoré budú plnené prostredníctvom sekcie krízového riadenia. „Vecný časový a finančný rámec bude obsahovať konkrétne úlohy jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy v oblasti zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predloženého materiálu,“ doplnilo.