Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
SR by chcela, aby pred alebo najneskôr počas budúcoročného májového summitu EÚ a západného Balkánu v Záhrebe bolo prijaté rozhodnutie o začatí prístupového procesu so Severným Macedónskom a Albánskom.
Autor TASR
Brusel 19. novembra (TASR) - Na tvorbu viacročného rozpočtu EÚ, prípravu decembrového summitu, otázky právneho štátu, medziinštitucionálne vzťahy a proces ďalšieho rozširovania Únie bol zameraný program utorňajšej Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Po skončení ministerských rokovaní to uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí František Ružička.
Členské krajiny EÚ sa podľa neho zhodujú na tom, že budúci sedemročný rozpočet (2021-27) má byť ambiciózny aj hľadiska nových výziev (klíma a bezpečnosť). Decembrový summit EÚ bude preto v znamení boja proti klimatickej zmene, snáh o prijatie programu pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 a diskusií o dlhodobom rozpočte.
Ružička konštatoval, že ministri sa nedohodli na záveroch v oblasti právneho štátu a nových mechanizmov v tejto oblasti.
Najväčšiu pozornosť venovali médiá rokovaniam k téme rozširovania EÚ a francúzskemu návrhu na reformu prístupového procesu, ktorý prichádza po tom, ako Paríž v októbri zablokoval otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom.
Ružička uviedol, že viaceré krajiny už posúdili návrh Francúzska ohľadom novej metodológie rozširovania a spresnil, že tento návrh musí posúdiť budúca Európska komisia a najneskôr do konca januára predložiť nový mechanizmus, ktorý členské štáty môžu, ale nemusia prijať.
"Slovensko vyjadrilo svoje predbežné oboznámenie sa s týmto dokumentom. S tým, že sú tam prvky, ktoré sa nám pozdávajú, ako napríklad väčšie zaangažovanie sa EÚ do politík a vzťahov s krajinami západného Balkánu," povedal Ružička. Slovensko by chcelo, aby pred alebo najneskôr počas budúcoročného májového summitu EÚ a západného Balkánu v Záhrebe bolo prijaté rozhodnutie o začatí prístupového procesu so Severným Macedónskom a Albánskom.
Návrh reformy prístupového procesu predstavený Parížom, ktorý má podporu Dánska a Holandska, možno podľa Ružičku považovať za snahu pohnúť sa ďalej. V tejto súvislosti treba vnímať aj utorňajší list šiestich krajín (Česká republika, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko) zaslaný Európskej komisii, ktorý "jasne naznačuje podporu pokračovaniu prístupového procesu".
"Naznačuje, že sme pripravení hovoriť aj o tom, že proces zmeny metodológie a prístupový proces môžu byť paralelné, čiže nemusí jeden proces vylučovať ten druhý," vysvetlil Ružička.
Podľa jeho slov Paríž ako základný princíp pre začiatok a prvú etapu rokovaní s kandidátskymi krajinami stavia dodržiavanie podmienok právneho štátu, demokracie a transparentnosti a vyžaduje, aby každá krajina zapojená do prístupového procesu tieto zásady dodržiavala a nedošlo k tomu, že si to po nejakom čase rozmyslí a prestane ich rešpektovať.
"My sme vždy a jasne tvrdili, že vidíme budúcnosť krajín západného Balkánu v EÚ a je to pre nás strategický a bezpečnostný záväzok," zdôraznil Ružička.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Členské krajiny EÚ sa podľa neho zhodujú na tom, že budúci sedemročný rozpočet (2021-27) má byť ambiciózny aj hľadiska nových výziev (klíma a bezpečnosť). Decembrový summit EÚ bude preto v znamení boja proti klimatickej zmene, snáh o prijatie programu pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 a diskusií o dlhodobom rozpočte.
Ružička konštatoval, že ministri sa nedohodli na záveroch v oblasti právneho štátu a nových mechanizmov v tejto oblasti.
Najväčšiu pozornosť venovali médiá rokovaniam k téme rozširovania EÚ a francúzskemu návrhu na reformu prístupového procesu, ktorý prichádza po tom, ako Paríž v októbri zablokoval otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom.
Ružička uviedol, že viaceré krajiny už posúdili návrh Francúzska ohľadom novej metodológie rozširovania a spresnil, že tento návrh musí posúdiť budúca Európska komisia a najneskôr do konca januára predložiť nový mechanizmus, ktorý členské štáty môžu, ale nemusia prijať.
"Slovensko vyjadrilo svoje predbežné oboznámenie sa s týmto dokumentom. S tým, že sú tam prvky, ktoré sa nám pozdávajú, ako napríklad väčšie zaangažovanie sa EÚ do politík a vzťahov s krajinami západného Balkánu," povedal Ružička. Slovensko by chcelo, aby pred alebo najneskôr počas budúcoročného májového summitu EÚ a západného Balkánu v Záhrebe bolo prijaté rozhodnutie o začatí prístupového procesu so Severným Macedónskom a Albánskom.
Návrh reformy prístupového procesu predstavený Parížom, ktorý má podporu Dánska a Holandska, možno podľa Ružičku považovať za snahu pohnúť sa ďalej. V tejto súvislosti treba vnímať aj utorňajší list šiestich krajín (Česká republika, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko) zaslaný Európskej komisii, ktorý "jasne naznačuje podporu pokračovaniu prístupového procesu".
"Naznačuje, že sme pripravení hovoriť aj o tom, že proces zmeny metodológie a prístupový proces môžu byť paralelné, čiže nemusí jeden proces vylučovať ten druhý," vysvetlil Ružička.
Podľa jeho slov Paríž ako základný princíp pre začiatok a prvú etapu rokovaní s kandidátskymi krajinami stavia dodržiavanie podmienok právneho štátu, demokracie a transparentnosti a vyžaduje, aby každá krajina zapojená do prístupového procesu tieto zásady dodržiavala a nedošlo k tomu, že si to po nejakom čase rozmyslí a prestane ich rešpektovať.
"My sme vždy a jasne tvrdili, že vidíme budúcnosť krajín západného Balkánu v EÚ a je to pre nás strategický a bezpečnostný záväzok," zdôraznil Ružička.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
