Banská Bystrica 4. apríla (TASR) - Kraslice patria k najstarším a esteticky najpôsobivejším prejavom ľudového umenia. V minulosti sa im pripisovala tajomná a ochranná moc, symbolizovali obnovenie a kontinuitu života a boli tiež obetným prostriedkom. TASR o tom informovala PR manažérka Stredoslovenského múzea (SSM) Dana Kurtíková.

Maľované vajíčka ľudia volali kraslicami už v 14. storočí. Názov údajne vznikol zo slovanského slova „krasnyi“, čo znamená červený. Pomenovanie má poukazovať na červenú farbu, ktorou sa vajíčka pôvodne ozdobovali.

„Symbolika vajca v spojitosti s nekonečnosťou, zachovaním kontinuity, celistvosťou, symbolikou zachovania súdržnosti rodiny, či širšieho spoločenstva, plodnosťou, ktorú nachádzame v jeho podstate ako základu zrodenia nového života, sa vyvinula do ďalšej formy ako daru z lásky, čo rovnako súvisí s výtvarným prejavom ako odrazom výtvarného a estetického cítenia tvorcu,“ priblížila etnologička SSM Jana Koltonová.

K starodávnym zvykom u Slovanom patrilo nielen maľovanie, ale aj spoločné jedenie vajíčok, pri veľkonočnom obede bolo preto prvým chodom. Vajíčko malo symbolizovať súdržnosť rodiny a zabezpečenie zdravia a ochrany proti zlým silám. Kraslice následne ženy a dievčatá pripravovali na Veľkonočný pondelok pre svojich šibačov a oblievačov.

Tradičné umenie zdobenia veľkonočných vajíčok SSM každoročne približuje prostredníctvom výstavy a celoslovenskej súťažnej prehliadky kraslíc s názvom To vajíčko maľovanô. Kraslice od autorov z celého Slovenska môžu návštevníci obdivovať v priestoroch Thurzovho domu na banskobystrickom námestí do 19. apríla.