Bratislava 8. mája (TASR) - Hnutia, ktoré spôsobili druhú svetovú vojnu, vyrástli v prostredí svetovej hospodárskej krízy a aj dnešná kríza posilňuje extrémistické a neonacistické zoskupenia v Európe. Pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom, ktorý oslavujeme dnes, to pre TASR povedal tajomník Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Roman Hradecký.

SZPB chce preto popri oslavách a spomienkach na bojovníkov 2. svetovej vojny poukazovať aj na potrebu čeliť novým rizikám. "Obidva aspekty sú tým, čo pri spomienkových slávnostiach hľadáme. Treba si uvedomiť charakter 2. svetovej vojny, že to bola predovšetkým vojna o prežití európskej civilizácie takého charakteru, aký poznáme dnes," povedal Hradecký. "Nielen u nás, ale v súvislosti so svetovou krízou sa stále viac prejavujú extrémistické neonacistické a neofašistické sily, ktoré sa snažia zľahčovať otázku 2. svetovej vojny a snažia sa presadiť práve tú ideológiu, ktorá viedla k jej rozpútaniu," dodal.

SZPB sa dnes podieľa na spomienkových akciách. "Je to sviatok, ktorý si pripomíname po celom Slovensku, vo viacerých okresných mestách prebiehajú od 7. do 9. mája spomienkové zhromaždenia. Oslavy vyvrcholia 9. mája spomienkovou slávnosťou na historickom Slavíne," povedal.

Na otázku, či je možné pristupovať k oslavám ako k niečomu, čo spája Slovákov a národy bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré Československo v roku 1945 oslobodili, a abstrahovať pritom od udalostí v roku 1968, Hradecký povedal, že tieto dve udalosti nie sú rovnocenné. "Tak ako ste to postavili, ten problém nestojí. V roku 1945 sem prišla Červená armáda ako osloboditeľka a tak aj odišla. V roku 1968 to už boli sily spojené s politickým systémom, ktorý v tom období v Sovietskom zväze bol. V roku 1945 nešlo o boj medzi socializmom a kapitalizmom, ale skutočne o prežitie európskej civilizácie ako takej," zdôraznil Hradecký.

Poslanec KDH Martin Fronc v tejto súvislosti pripomenul, že Deň víťazstva nad fašizmom 8. mája nie je len spomienkou na oslobodenie Československa Sovietskou armádou, ale oslavou boja všetkých národov, ktoré sa na protihitlerovskej koalícii podieľali.

"Víťazstvo vnímam, a také aj bolo, ako víťazstvo Spojencov. Ani jeden by to nedosiahol sám. Ani Rusko, ani Američania, Briti a Francúzi, keby neboli fungovali ako spojenci. Porážka tohto monštruózneho systému a hrôzy je hodná spomienky a úcty pre všetkých, ktorí bojovali," podčiarkol Fronc.

"Druhá vec sú následky po vojne, mocenské delenie malo vplyv na to, že vtedajšie Československo sa z rozvinutej krajiny stalo chudobnou guberniou Sovietskeho zväzu," odpovedal na otázku, či je možné oddeliť skúsenosť oslobodenia z roku 1945 povedzme od udalostí v roku 1968. "Je dobré, že napokon došlo k istej geopolitickej vyváženosti a malý štát, ako sme my, si mohol vybrať svoju cestu. V tomto pokladám za dôležité, aby sme vedeli robiť rozumnú diplomaciu a politiku, aby sme si zachovali samostatnosť a slobodu," dodal Fronc. KDH podľa neho nebude organizovať pri príležitosti tohto výročia špeciálne oslavy, na komunálnej úrovni sa však aj politici tejto strany môžu zapájať do rôznych spoločenských akcií.

"Ja som za to, aby sme tieto historické skúsenosti oddeľovali. To pekné, čo nás spája, si každoročne pripomínali a to smutné riešili iným spôsobom," komentoval otázku skúseností Slovákov z oslobodenia v roku 1945 a invázie z roku 1968 predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo (SDKÚ-DS). "Tento sviatok považujem za jeden z najväčších, pripomína, ako demokracia porazila totalitu, nielen na Slovensku a v Európe, ale na celom svete," zdôraznil. "Pre mňa osobne je to silný symbol, aj časť mojej rodiny sa na odboji aktívne zúčastnila," dodal. "Župa sa už tradične zúčastní osláv na Slavíne tak ako každý rok," uzavrel Frešo.