Attack on Prime Minister
News in English
Referendum o vstupe SR do EÚ sa nakoniec zapísalo do histórie Slovenska ako jediné platné referendum.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. apríla (TASR) – Koaličné strany (SDKÚ-DS, KDH, SMK, ANO) sa v roku 2003 realisticky pozerali na účasť v referende, v ktorom sa mali Slováci vyjadriť k vstupu Slovenska do Európskej únie. "Vedeli sme, že nebude príliš nad 50 percent, preto sme presviedčali ľudí a snažili sa všemožne robiť všetko pre to, aby sa na ňom zúčastnili," priblížil v rozhovore pre TASR Eduard Kukan (SDKÚ-DS), ktorý bol vtedy ministrom zahraničných vecí.
Poukázal na to, že história dovtedajších referend neveštila vysokú účasť, čo, ako poznamenal, by po všetkej tej práci koalície pre naplnenie prístupových kritérií bola veľmi nepríjemná hanba. Išlo v podstate o rozhodujúci politický krok, pretože platné referendum sa pre členstvo v únii vyžadovalo ako jedna z podmienok. "Nepodceňovali sme možnú nízku účasť, ale verili sme, že viac ako 50 percent to bude. Nedokážem si predstaviť, čo by sa dialo, keby dopadlo negatívne," zamyslel sa.
Vyzdvihol fakt, že v tom čase burcovali ľudí k vyjadreniu svojho názoru aj vtedajšie opozičné strany. "Dokonca kampaň na podporu robilo aj HZDS. Boli iba dve politické výnimky, ktoré boli zdržanlivejšie v tejto otázke," ozrejmil.
Nakoniec sa do histórie Slovenska zapísalo ako jediné platné referendum. K urnám prišlo niečo cez 52 percent Slovákov, z nich viac ako 92 percent sa vyslovilo za vstup do EÚ. Išlo o jednu z najnižších účastí zo všetkých kandidátskych krajín.
Pomerne slabú účasť Kukan pripisuje aj tomu, že si ľudia neuvedomovali dôležitosť toho, aby takýmto spôsobom potvrdili svoju vôľu zmeniť medzinárodné postavenie Slovenska v rámci Európy. "Myslím si, že ľudia tým, že zvolili do čela štátu vládu, ktorej verili a boli presvedčení, že dovedie Slovensko do Európskej únie, tak referendum nevnímali ako dôležitú úlohu," konštatoval.
Poukázal na to, že história dovtedajších referend neveštila vysokú účasť, čo, ako poznamenal, by po všetkej tej práci koalície pre naplnenie prístupových kritérií bola veľmi nepríjemná hanba. Išlo v podstate o rozhodujúci politický krok, pretože platné referendum sa pre členstvo v únii vyžadovalo ako jedna z podmienok. "Nepodceňovali sme možnú nízku účasť, ale verili sme, že viac ako 50 percent to bude. Nedokážem si predstaviť, čo by sa dialo, keby dopadlo negatívne," zamyslel sa.
Vyzdvihol fakt, že v tom čase burcovali ľudí k vyjadreniu svojho názoru aj vtedajšie opozičné strany. "Dokonca kampaň na podporu robilo aj HZDS. Boli iba dve politické výnimky, ktoré boli zdržanlivejšie v tejto otázke," ozrejmil.
Nakoniec sa do histórie Slovenska zapísalo ako jediné platné referendum. K urnám prišlo niečo cez 52 percent Slovákov, z nich viac ako 92 percent sa vyslovilo za vstup do EÚ. Išlo o jednu z najnižších účastí zo všetkých kandidátskych krajín.
Pomerne slabú účasť Kukan pripisuje aj tomu, že si ľudia neuvedomovali dôležitosť toho, aby takýmto spôsobom potvrdili svoju vôľu zmeniť medzinárodné postavenie Slovenska v rámci Európy. "Myslím si, že ľudia tým, že zvolili do čela štátu vládu, ktorej verili a boli presvedčení, že dovedie Slovensko do Európskej únie, tak referendum nevnímali ako dôležitú úlohu," konštatoval.
