Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Nová legislatíva bez jasných pravidiel, financovania a infraštruktúry preniesla podľa Kunáka zodpovednosť najmä na samosprávy, ktoré na túto úlohu neboli pripravené.
Autor TASR
Bratislava 7. februára (TASR) - Prvý rok povinného zberu textilu odhalil slabé miesta systému. Ide o nedostatok spracovateľských kapacít, nejasné financovanie a chýbajúci duálny zber použiteľného a odpadového textilu. Bez systémových úprav tak hrozí, že povinnosť neprinesie očakávaný environmentálny efekt. TASR o tom informoval odborník na zber, triedenie a spracovanie textilu Juraj Kunák.
Nová legislatíva bez jasných pravidiel, financovania a infraštruktúry preniesla podľa Kunáka zodpovednosť najmä na samosprávy, ktoré na túto úlohu neboli pripravené. „Povinnosť vznikla, ale systém nebol dobudovaný. Obce majú textil zbierať, no nikto im jasne nepovedal, čo s ním ďalej a kto to zaplatí,“ upozornil Kunák.
Za najväčší problém označil financovanie zberu a spracovanie textilného odpadu. Poplatky sa pohybujú v rozmedzí 50 až 250 eur za tonu, pričom náklady na zber a spracovanie odpadového textilu zo zberných dvorov môžu vystúpiť na 460 eur za tonu, tvrdí odborník. „Tieto poplatky pokrývajú náklady na zber, triedenie a spracovanie takéhoto textilu a náklady najmä na triedenie a spracovanie budú rásť aj v tomto roku,“ podotkol Kunák.
Zároveň poukázal na to, že samosprávy znášajú náklady na zber aj manipuláciu s textilom, ktorý však často končí v spaľovniach alebo na skládkach. „Na Slovensku sa dokonca ukazuje nový fenomén, klasické odpadárske spoločnosti ponúkajú samosprávam nový ‚lacnejší‘ oddelený zber textilu a šatstva, no takýto zber putuje aj tak rovno iba na skládku alebo do spaľovne bez pretriedenia,“ uviedol odborník. Dodal, že je to v rozpore s cieľmi obehového hospodárstva a európskej smernice.
Systém zberu a spracovania textilu na Slovensku podľa Kunáka naráža aj na ľahostajnosť a nezodpovedné správanie časti obyvateľov, či vhadzovanie iných druhov odpadu do textilných kontajnerov. „K tomu sa pridáva čoraz narastajúci vandalizmus a vykrádanie zberných nádob, ktoré sa po prijatí novej legislatívy ešte prehĺbili,“ priblížil.
Za riešenie považuje rozšírenú zodpovednosť výrobcov a predajcov textilu, ktorá má financovanie zberu presunúť z obcí na tých, ktorí textil uvádzajú na trh. Odborník si myslí, že na Slovensku by sa rozšírená zodpovednosť mala zaviesť v tomto roku. Jej implementácia je však zatiaľ pomalá a nejasná. Stále tiež nie je podľa neho rozhodnuté, či to bude štátny systém alebo trhový model prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov.
„Ak systém nebude nastavený teraz, Slovensko riskuje, že premárni príležitosť vybudovať vlastnú infraštruktúru pre textilný odpad a zostane odkázané na spaľovanie a vývoz,“ skonštatoval Kunák.
Nová legislatíva bez jasných pravidiel, financovania a infraštruktúry preniesla podľa Kunáka zodpovednosť najmä na samosprávy, ktoré na túto úlohu neboli pripravené. „Povinnosť vznikla, ale systém nebol dobudovaný. Obce majú textil zbierať, no nikto im jasne nepovedal, čo s ním ďalej a kto to zaplatí,“ upozornil Kunák.
Za najväčší problém označil financovanie zberu a spracovanie textilného odpadu. Poplatky sa pohybujú v rozmedzí 50 až 250 eur za tonu, pričom náklady na zber a spracovanie odpadového textilu zo zberných dvorov môžu vystúpiť na 460 eur za tonu, tvrdí odborník. „Tieto poplatky pokrývajú náklady na zber, triedenie a spracovanie takéhoto textilu a náklady najmä na triedenie a spracovanie budú rásť aj v tomto roku,“ podotkol Kunák.
Zároveň poukázal na to, že samosprávy znášajú náklady na zber aj manipuláciu s textilom, ktorý však často končí v spaľovniach alebo na skládkach. „Na Slovensku sa dokonca ukazuje nový fenomén, klasické odpadárske spoločnosti ponúkajú samosprávam nový ‚lacnejší‘ oddelený zber textilu a šatstva, no takýto zber putuje aj tak rovno iba na skládku alebo do spaľovne bez pretriedenia,“ uviedol odborník. Dodal, že je to v rozpore s cieľmi obehového hospodárstva a európskej smernice.
Systém zberu a spracovania textilu na Slovensku podľa Kunáka naráža aj na ľahostajnosť a nezodpovedné správanie časti obyvateľov, či vhadzovanie iných druhov odpadu do textilných kontajnerov. „K tomu sa pridáva čoraz narastajúci vandalizmus a vykrádanie zberných nádob, ktoré sa po prijatí novej legislatívy ešte prehĺbili,“ priblížil.
Za riešenie považuje rozšírenú zodpovednosť výrobcov a predajcov textilu, ktorá má financovanie zberu presunúť z obcí na tých, ktorí textil uvádzajú na trh. Odborník si myslí, že na Slovensku by sa rozšírená zodpovednosť mala zaviesť v tomto roku. Jej implementácia je však zatiaľ pomalá a nejasná. Stále tiež nie je podľa neho rozhodnuté, či to bude štátny systém alebo trhový model prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov.
„Ak systém nebude nastavený teraz, Slovensko riskuje, že premárni príležitosť vybudovať vlastnú infraštruktúru pre textilný odpad a zostane odkázané na spaľovanie a vývoz,“ skonštatoval Kunák.
