< sekcia Slovensko

Laciak: Tresty v núdzovom stave vyriešila novela Trestného zákona

Ilustračná snímka. Foto: TASR - František Iván

Individualizácia trestu a individuálne posúdenie osoby, ktorej sa skutok napĺňajúci znaky trestného činu kladie za vinu, je jednou zo základných zásad ukladania trestov, uviedol Laciak.

Bratislava 28. februára (TASR) - Trestné činy, ktoré neboli spáchané v priamej súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom, sa nemôžu podľa novely Trestného zákona posudzovať s použitím vyššej trestnej sadzby. Uviedol pre TASR advokát a akademik špecializujúci sa na trestné právo Ondrej Laciak v nadväznosti na otázku, v akom prípade je možné použiť vyššiu trestnú sadzbu v rámci núdzového stavu.

"Existuje skutočne široká škála trestných činov, ktoré možno spáchať za krízovej situácie. Krízovou situáciou sa podľa Trestného zákona rozumie okrem núdzového stavu aj výnimočný a vojnový stav, ako aj stav vojny. Spáchanie trestného činu za krízovej situácie je okolnosťou umožňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, to znamená, zvýšenie dolnej a hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody, v rámci ktorej súd trest ukladá," vysvetlil Laciak.

"Kvalifikovanie skutku ako trestného činu podľa týchto prísnejších kritérií však v praxi spôsobovalo značné problémy a nebolo ničím výnimočným, že obyčajná krádež peňaženky z vrecka nohavíc obsahujúcej desať eur počas núdzového stavu bola orgánmi činnými v trestnom konaní kvalifikovaná podľa prísnejšieho ustanovenia skutkovej podstaty trestného činu krádeže, podľa ktorej sa páchateľovi uloží trest odňatia slobody na desať až 15 rokov," objasnil.

Podľa neho takáto právna kvalifikácia však so sebou spája viacero negatívnych konzekvencií. "Komplikovanú situáciu vyriešil zákonodarca tým, že s účinnosťou od 1. januára doplnil do Trestného zákona aplikačné pravidlo, podľa ktorého sa núdzový stav ako kvalifikačný znak podmieňujúci použitie vyššej trestnej sadzby nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom," povedal.

V praxi toto pravidlo umožňuje posudzovať napríklad spomínanú krádež podľa miernejšieho ustanovenia skutkovej podstaty trestného činu krádeže, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. "Ak by však išlo o situáciu, keď by páchateľ napríklad odcudzil ochranné prostriedky - napríklad rúška, respirátory, dezinfekciu, tak by bolo plne na mieste uvedený skutok kvalifikovať podľa prísnejšieho ustanovenia skutkovej podstaty trestného činu krádeže," dodal.

Ako zdôraznil, individualizácia trestu a individuálne posúdenie osoby, ktorej sa skutok napĺňajúci znaky trestného činu kladie za vinu, je jednou zo základných zásad ukladania trestov. "Samotný Trestný zákon ukladá súdu povinnosť prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery jednak na osobné, rodinné či sociálne pomery páchateľa, ale najmä na okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný," uviedol na záver Laciak.