Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa jeho slov však európska aktivita nemôže predbiehať vývoj v samotnej Líbyi. Únia musí počkať na to, až účastníci berlínskej schôdzky splnia svoje záväzky
Autor TASR
,aktualizované Brusel 20. januára (TASR) - Európska únia je pripravená podporiť a monitorovať prímerie medzi bojujúcimi stranami v Líbyi a zároveň vedie aj diskusie o množnom obnovení námornej operácie Sophia. Upozornil na to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák po skončení pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Lajčák pripomenul, že na úvod rokovaní diplomati vyhodnotili výsledky nedeľňajšej konferencie o Líbyi, ktorá sa konala v Berlíne. "Ocenili sme toto stretnutie ako úspech nemeckej diplomacie. Signály, ktoré vzišli z tohto stretnutia, sú sľubné a pozitívne. Musia sa zmeniť na realitu a zatiaľ ešte nemáme prímerie, ktoré by trvalo," zhodnotil situáciu.
Dodal, že kým sa od všetkých zúčastnených strán čaká, aby splnili svoje záväzky z Berlína, EÚ musí ukázať, že je pripravená urobiť svoju časť úlohy. Vo chvíli, keď bude nastolené prímerie, Únia musí byť pripravená pomôcť s monitorovaním tejto situácie a dohodnúť sa s OSN na tom, ako si rozdeliť zodpovednosť.
"Sme si vedomí našej zodpovednosti. Volali sme po politickom procese, a teraz, keď je tento proces realitou, nemôžeme zutekať. Aj preto sme dali pokyn našim spolupracovníkom, aby rozpracovali konkrétne možnosti a aktivity, ktoré môžeme ako EÚ robiť, a vrátime sa k tejto téme na ďalšom zasadnutí vo februári, keď sa očakáva prijatie príslušných záverov," vysvetlil Lajčák.
Podľa jeho slov však európska aktivita nemôže predbiehať vývoj v samotnej Líbyi. Únia musí počkať na to, až účastníci berlínskej schôdzky splnia svoje záväzky, až nastane prímerie, a až potom bude môcť EÚ vstúpiť do tohto procesu. "Bolo ale cítiť jednotu, odhodlanie a pocit zodpovednosti zo strany EÚ a ochotu byť pripravený," dodal.
Na otázku, či EÚ chystá obnoviť vlani pozastavenú námornú operáciu Sophia v jej zložke zameranej na boj proti prevádzačom ľudí, šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že v EÚ je vôľa o operácii Sophia diskutovať.
"Nechcem teraz predbiehať výsledky našej diskusie, ale sme presvedčení, že proti pirátom a pašerákom s ľuďmi treba zakročiť. Toto je jedna z tých vecí, ktoré sme dnes zadali príslušným pracovným útvarom Rady EÚ, aby pripravili konkrétny návrh pre závery februárového zasadnutia Rady," uviedol Lajčák v závere rozhovoru.
Šéf slovenskej diplomacie priznal, že je to "pomerne nezvyčajná téma" pre zasadnutia ministerských rád, na ktorých sa zúčastňuje už vyše deväť rokov. Zároveň však pripustil, že presadzovanie tejto témy má "svoju logiku", lebo klimatické zmeny sú realitou dnešnej doby a majú vplyv aj na veci, ktoré sú predmetom zahraničnej politiky, napríklad na bezpečnosť.
"Nové inštitúcie EÚ si dali za svoju prioritu Európsku zelenú dohodu, čiže boj proti globálnemu otepľovaniu a presadzovaniu vyšších ekologických štandardov. My sme hovorili o tom, ako k naplneniu týchto cieľov môžu prispieť ministri zahraničných vecí," vysvetlil.
Lajčák naznačil, že pre rezorty diplomacií je tých možností veľa. Upozornil, že EÚ emituje iba deväť percent svetových emisií skleníkových plynov a platí fakt, že darmo by Únia dosiahla najvyššie ekologické štandardy, ak to 91 percent ostatných producentov emisií bude ignorovať. Za takého stavu nemôže ani EÚ uspieť, a preto musí využiť aj dostupné diplomatické páky.
"Musíme využívať naše partnerské programy a nástroje, aby sme prinútili našich partnerov uvedomiť si svoj podiel zodpovednosti. Treba využívať nadchádzajúce summity, ktoré EÚ bude mať s viacerými hráčmi, aby to bolo súčasťou pracovnej agendy, aby na každom stretnutí s našimi partnermi boli témou aj klimatické zmeny. Treba dosiahnuť stav, keď klimatická agenda bude tak úzko spojená s EÚ, ako je napríklad otázka dodržiavania ľudských práv či právneho štátu," opísal situáciu.
Lajčák upozornil, že z diskusií európskych diplomatov bolo cítiť veľkú mieru ambícií, aby EÚ bola v tomto seriózna. "Ak sa sústredíme len sami na seba, tak náš príspevok, deväť percent, nepostačí na záchranu planéty," skonštatoval.
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borell, Európska komisia a členské štáty EÚ by mali do júna tohto roku spoločne určiť ciele strategického prístupu ku klimatickej diplomacii a vytýčiť konkrétne operatívne kroky. Lajčák v tom čase už nebude šéfom diplomacie SR a na otázku, či jeho rezort dokáže zabezpečiť kontinuitu v tejto oblasti európskej politiky, vyjadril nádej, že nová vláda bude zodpovedná a proeurópska, čo je hlavný predpoklad, aby pokračovala v doterajších krokoch.
"V demokracii je pravidlom, že vlády preberajú záväzky svojich predchodcov. Slovensko sa prihlásilo k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Ťažko si viem predstaviť, že by budúca vláda od tohto záväzku ustúpila," skonštatoval Lajčák.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Lajčák pripomenul, že na úvod rokovaní diplomati vyhodnotili výsledky nedeľňajšej konferencie o Líbyi, ktorá sa konala v Berlíne. "Ocenili sme toto stretnutie ako úspech nemeckej diplomacie. Signály, ktoré vzišli z tohto stretnutia, sú sľubné a pozitívne. Musia sa zmeniť na realitu a zatiaľ ešte nemáme prímerie, ktoré by trvalo," zhodnotil situáciu.
Dodal, že kým sa od všetkých zúčastnených strán čaká, aby splnili svoje záväzky z Berlína, EÚ musí ukázať, že je pripravená urobiť svoju časť úlohy. Vo chvíli, keď bude nastolené prímerie, Únia musí byť pripravená pomôcť s monitorovaním tejto situácie a dohodnúť sa s OSN na tom, ako si rozdeliť zodpovednosť.
"Sme si vedomí našej zodpovednosti. Volali sme po politickom procese, a teraz, keď je tento proces realitou, nemôžeme zutekať. Aj preto sme dali pokyn našim spolupracovníkom, aby rozpracovali konkrétne možnosti a aktivity, ktoré môžeme ako EÚ robiť, a vrátime sa k tejto téme na ďalšom zasadnutí vo februári, keď sa očakáva prijatie príslušných záverov," vysvetlil Lajčák.
Podľa jeho slov však európska aktivita nemôže predbiehať vývoj v samotnej Líbyi. Únia musí počkať na to, až účastníci berlínskej schôdzky splnia svoje záväzky, až nastane prímerie, a až potom bude môcť EÚ vstúpiť do tohto procesu. "Bolo ale cítiť jednotu, odhodlanie a pocit zodpovednosti zo strany EÚ a ochotu byť pripravený," dodal.
Na otázku, či EÚ chystá obnoviť vlani pozastavenú námornú operáciu Sophia v jej zložke zameranej na boj proti prevádzačom ľudí, šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že v EÚ je vôľa o operácii Sophia diskutovať.
"Nechcem teraz predbiehať výsledky našej diskusie, ale sme presvedčení, že proti pirátom a pašerákom s ľuďmi treba zakročiť. Toto je jedna z tých vecí, ktoré sme dnes zadali príslušným pracovným útvarom Rady EÚ, aby pripravili konkrétny návrh pre závery februárového zasadnutia Rady," uviedol Lajčák v závere rozhovoru.
V klimatickej diplomacii EÚ by mala pokračovať aj budúca vláda SR
Šéf slovenskej diplomacie priznal, že je to "pomerne nezvyčajná téma" pre zasadnutia ministerských rád, na ktorých sa zúčastňuje už vyše deväť rokov. Zároveň však pripustil, že presadzovanie tejto témy má "svoju logiku", lebo klimatické zmeny sú realitou dnešnej doby a majú vplyv aj na veci, ktoré sú predmetom zahraničnej politiky, napríklad na bezpečnosť.
"Nové inštitúcie EÚ si dali za svoju prioritu Európsku zelenú dohodu, čiže boj proti globálnemu otepľovaniu a presadzovaniu vyšších ekologických štandardov. My sme hovorili o tom, ako k naplneniu týchto cieľov môžu prispieť ministri zahraničných vecí," vysvetlil.
Lajčák naznačil, že pre rezorty diplomacií je tých možností veľa. Upozornil, že EÚ emituje iba deväť percent svetových emisií skleníkových plynov a platí fakt, že darmo by Únia dosiahla najvyššie ekologické štandardy, ak to 91 percent ostatných producentov emisií bude ignorovať. Za takého stavu nemôže ani EÚ uspieť, a preto musí využiť aj dostupné diplomatické páky.
"Musíme využívať naše partnerské programy a nástroje, aby sme prinútili našich partnerov uvedomiť si svoj podiel zodpovednosti. Treba využívať nadchádzajúce summity, ktoré EÚ bude mať s viacerými hráčmi, aby to bolo súčasťou pracovnej agendy, aby na každom stretnutí s našimi partnermi boli témou aj klimatické zmeny. Treba dosiahnuť stav, keď klimatická agenda bude tak úzko spojená s EÚ, ako je napríklad otázka dodržiavania ľudských práv či právneho štátu," opísal situáciu.
Lajčák upozornil, že z diskusií európskych diplomatov bolo cítiť veľkú mieru ambícií, aby EÚ bola v tomto seriózna. "Ak sa sústredíme len sami na seba, tak náš príspevok, deväť percent, nepostačí na záchranu planéty," skonštatoval.
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borell, Európska komisia a členské štáty EÚ by mali do júna tohto roku spoločne určiť ciele strategického prístupu ku klimatickej diplomacii a vytýčiť konkrétne operatívne kroky. Lajčák v tom čase už nebude šéfom diplomacie SR a na otázku, či jeho rezort dokáže zabezpečiť kontinuitu v tejto oblasti európskej politiky, vyjadril nádej, že nová vláda bude zodpovedná a proeurópska, čo je hlavný predpoklad, aby pokračovala v doterajších krokoch.
"V demokracii je pravidlom, že vlády preberajú záväzky svojich predchodcov. Slovensko sa prihlásilo k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Ťažko si viem predstaviť, že by budúca vláda od tohto záväzku ustúpila," skonštatoval Lajčák.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
