FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Podľa šéfa slovenskej diplomacie je novým momentom v Európskej únii, že také zásadné rozhodnutie bolo prijaté kvalifikovanou väčšinou.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. septembra (TASR) – Slovensko zvažuje právne prostriedky, ako sa brániť povinnému prerozdeleniu žiadateľov o azyl, ktoré v utorok (22.9.) schválili ministri vnútra členských krajín EÚ. Uviedol to minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Lajčák oznámil, že na dnešné rokovanie vlády prináša právne analýzy expertov jeho ministerstva, o ktorých chce hovoriť s ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom. Členovia vlády budú o schválených povinných kvótach a reakcii na ne diskutovať, doplnil.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie je novým momentom v Európskej únii, že také zásadné rozhodnutie bolo prijaté kvalifikovanou väčšinou, teda, že boli prehlasované štáty vrátane Slovenska, ktoré s povinnými kvótami nesúhlasia.
„Rozhodlo sa v zásade silou. Nie je to spôsob, akým Európska únia normálne komunikuje. Uvidíme, čo to znamená pre jednotu Európskej únie, pre atmosféru v Európskej únii,“ uviedol Lajčák. Dnešné rokovanie hláv štátov EÚ v Bruseli by z jeho pohľadu malo byť reflexiou toho, „kde sa únia nachádza a čo s tým“.
Lajčák už má spätnú väzbu na krok Slovenska, ktoré sa spolu s Českom, Maďarskom a Rumunskom postavilo v utorňajšom hlasovaní proti povinným kvótam. Priznal, že nás momentálne v únii „neoslavujú“. Zdôraznil však, že postoj slovenskej vlády odráža autentickú pozíciu krajiny. „Naša úloha nie je len, aby nás oslavovali, ale aby sme reprezentovali tento národ. Tento národ nám jasne dal najavo, čo od nás očakáva,“ povedal.
„Hovoríme tu o príchode desiatok tisíc ľudí na európsku pôdu a ich prerozdeľovaní medzi jednotlivé členské krajiny. To predsa nemôže rozhodovať Európska komisia. Veď ak toto nie je v kompetencii národných vlád, ak ideme zobrať legitímne demokraticky zvoleným vládam právomoc rozhodnúť, či a koľko vezmú, tak potom o čom majú rozhodovať?“ kritizoval Lajčák, ktorému chýba rovnaká rozhodnosť únie pri prijímaní opatrení, ktoré sú na rozdiel od kvót zamerané na riešenie problémov súvisiacich s migračnou krízou.
Väčšina ministrov vnútra Európskej únie hlasovala v utorok na mimoriadnom stretnutí v Bruseli za návrh na prerozdelenie 120.000 žiadateľov o azyl medzi jednotlivé krajiny EÚ. Proti sa postavili Česká republika, Slovensko, Rumunsko a Maďarsko. Fínsko sa zdržalo hlasovania.
Prehlasovanie Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska v otázke povinných kvót zo strany ministrov vnútra Európskej únie je neuvážené a nerozumné rozhodnutie, ktoré vnáša napätie a nedôveru medzi jednotlivé štáty. Tvrdí to poslanec Národnej rady SR Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS). EÚ sa podľa jeho slov svojimi rozhodnutiami dostáva do ešte hlbšej krízy, koná v strese a chybuje.
"Súhlasím, že treba pomôcť krajinám najviac zasiahnutých migračnou krízou, hoci mnohé z nich k súčasnej situácii prispeli aj nerozumnými vyhláseniami. Ale treba im pomôcť inak," myslí si Kaník. Takýmto podľa neho násilným vnútením rozhodnutia sa nedosiahne potrebný výsledok.
Kaník podotýka, že Slovensko by určite mohlo a malo - dobrovoľne a ochotne – pomôcť s vykonávaním azylovej procedúry, aby sa rýchlejšie oddelili oprávnení žiadatelia o azyl od tzv. ekonomických migrantov. "Bolo chybou vlády, ak toto nedokázala jasne deklarovať. Ale direktívne a mocenské nanútenie prijímania migrantov vyvoláva oprávnený odpor a nesúhlas. Je to chyba, ktorá prinesie ďalšie zbytočné problémy a nevyrieši krízu spôsobenú nezvládnutím náporu migrantov a nefunkčnou ochranou hraníc EÚ," tvrdí Kaník s tým, že toto rozhodnutie je skôr prejavom slabosti a bezradnosti.
Lajčák oznámil, že na dnešné rokovanie vlády prináša právne analýzy expertov jeho ministerstva, o ktorých chce hovoriť s ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom. Členovia vlády budú o schválených povinných kvótach a reakcii na ne diskutovať, doplnil.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie je novým momentom v Európskej únii, že také zásadné rozhodnutie bolo prijaté kvalifikovanou väčšinou, teda, že boli prehlasované štáty vrátane Slovenska, ktoré s povinnými kvótami nesúhlasia.
„Rozhodlo sa v zásade silou. Nie je to spôsob, akým Európska únia normálne komunikuje. Uvidíme, čo to znamená pre jednotu Európskej únie, pre atmosféru v Európskej únii,“ uviedol Lajčák. Dnešné rokovanie hláv štátov EÚ v Bruseli by z jeho pohľadu malo byť reflexiou toho, „kde sa únia nachádza a čo s tým“.
Lajčák už má spätnú väzbu na krok Slovenska, ktoré sa spolu s Českom, Maďarskom a Rumunskom postavilo v utorňajšom hlasovaní proti povinným kvótam. Priznal, že nás momentálne v únii „neoslavujú“. Zdôraznil však, že postoj slovenskej vlády odráža autentickú pozíciu krajiny. „Naša úloha nie je len, aby nás oslavovali, ale aby sme reprezentovali tento národ. Tento národ nám jasne dal najavo, čo od nás očakáva,“ povedal.
„Hovoríme tu o príchode desiatok tisíc ľudí na európsku pôdu a ich prerozdeľovaní medzi jednotlivé členské krajiny. To predsa nemôže rozhodovať Európska komisia. Veď ak toto nie je v kompetencii národných vlád, ak ideme zobrať legitímne demokraticky zvoleným vládam právomoc rozhodnúť, či a koľko vezmú, tak potom o čom majú rozhodovať?“ kritizoval Lajčák, ktorému chýba rovnaká rozhodnosť únie pri prijímaní opatrení, ktoré sú na rozdiel od kvót zamerané na riešenie problémov súvisiacich s migračnou krízou.
Väčšina ministrov vnútra Európskej únie hlasovala v utorok na mimoriadnom stretnutí v Bruseli za návrh na prerozdelenie 120.000 žiadateľov o azyl medzi jednotlivé krajiny EÚ. Proti sa postavili Česká republika, Slovensko, Rumunsko a Maďarsko. Fínsko sa zdržalo hlasovania.
Ľ. KANÍK: Prehlasovanie Slovenska v otázke povinných kvót je chybou
Prehlasovanie Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska v otázke povinných kvót zo strany ministrov vnútra Európskej únie je neuvážené a nerozumné rozhodnutie, ktoré vnáša napätie a nedôveru medzi jednotlivé štáty. Tvrdí to poslanec Národnej rady SR Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS). EÚ sa podľa jeho slov svojimi rozhodnutiami dostáva do ešte hlbšej krízy, koná v strese a chybuje.
"Súhlasím, že treba pomôcť krajinám najviac zasiahnutých migračnou krízou, hoci mnohé z nich k súčasnej situácii prispeli aj nerozumnými vyhláseniami. Ale treba im pomôcť inak," myslí si Kaník. Takýmto podľa neho násilným vnútením rozhodnutia sa nedosiahne potrebný výsledok.
Kaník podotýka, že Slovensko by určite mohlo a malo - dobrovoľne a ochotne – pomôcť s vykonávaním azylovej procedúry, aby sa rýchlejšie oddelili oprávnení žiadatelia o azyl od tzv. ekonomických migrantov. "Bolo chybou vlády, ak toto nedokázala jasne deklarovať. Ale direktívne a mocenské nanútenie prijímania migrantov vyvoláva oprávnený odpor a nesúhlas. Je to chyba, ktorá prinesie ďalšie zbytočné problémy a nevyrieši krízu spôsobenú nezvládnutím náporu migrantov a nefunkčnou ochranou hraníc EÚ," tvrdí Kaník s tým, že toto rozhodnutie je skôr prejavom slabosti a bezradnosti.
