Quantcast
< sekcia Slovensko

Lajčák rokoval v Arménsku o konflikte v Náhornom Karabachu

Na archívnej snímke minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Foto: TASR/Marko Erd

Miroslav Lajčák ubezpečil najvyšších ústavných činiteľov Arménska o podpore zo strany SR i OBSE pri hľadaní mierového riešenia konfliktu v Náhornom Karabachu.

Jerevan 13. marca (TASR) - Možnosti riešenia konfliktu v Náhornom Karabachu boli hlavnou témou stredajších rokovaní ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a úradujúceho predsedu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Miroslava Lajčáka v Arménsku s tamojšími najvyššími ústavnými činiteľmi. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ).

Šéf slovenskej diplomacie predstavil ministrovi zahraničných vecí Zohrabovi Mnacakanianovi, prezidentovi Armenovi Sarkisjanovi, predsedovi parlamentu Araratovi Mirzoianovi a predsedovi vlády Nikolovi Pašinjanovi priority tohtoročného slovenského predsedníctva v OBSE. Zároveň ich ubezpečil o podpore zo strany SR i OBSE pri hľadaní mierového riešenia konfliktu v Náhornom Karabachu.

"Sme realistickí a uvedomujeme si krehkosť dialógu, ale zároveň máme dobrý dôvod dúfať v pokrok v tomto procese. Práca spolupredsedov Minskej skupiny má plnú podporu slovenského predsedníctva v OBSE," zdôraznil minister Lajčák, ktorý vyzdvihol činnosť svojho osobného predstaviteľa pre konflikt riešený Minskou konferenciou Andrzeja Kasprzyka, ako aj osobitného predstaviteľa pre južný Kaukaz Rudolfa Michalku.

Témou ministrových rokovaní s arménskymi partnermi boli aj možnosti ďalšieho rozvoja slovensko-arménskych bilaterálnych vzťahov, vrátane rozvoja politického dialógu, ako aj obchodno-ekonomickej a investičnej spolupráce.

Minister Lajčák sa stretol na neutrálnej pôde aj s lídrami náhornokarabašskej komunity, ktorí ho informovali o svojom pohľade na vývoj desaťročia trvajúceho konfliktu.

Šéf slovenskej diplomacie navštívil Arménsko ako úradujúci predseda OBSE týždeň po pracovnej ceste do Azerbajdžanu a po februárovej návšteve Gruzínska, čím skompletizoval cesty po krajinách južného Kaukazu s cieľom priblíženia spôsobu riešenia konfliktov v tomto regióne.