< sekcia Slovensko

Lajčák v Bosne: Daytonská dohoda sa zmenila na zvieraciu kazajku

Na archívnej snímke slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Foto: TASR Jakub Kotian

Prvý problém Bosny a Hercegoviny sa podľa Lajčáka týka jej ambície stať sa členskou krajinou NATO, s čím súvisí predloženie príslušných akčných plánov.

Sarajevo 20. júna (TASR) – Ani osem mesiacov po parlamentných voľbách v Bosne a Hercegovine nevznikla vláda ani na úrovni štátu, ani na úrovni jednej z entít, teda Federácie Bosny a Hercegoviny. Tento problém bol hlavnou témou štvrtkových rozhovorov slovenského ministra zahraničných vecí a úradujúceho predsedu OBSE Miroslava Lajčáka v Sarajeve.

Lajčák od svojho príchodu do Sarajeva v stredu večer absolvoval rozhovory so všetkými tromi členmi kolektívneho predsedníctva Bosny a Hercegoviny, ktoré sa má podľa Daytonských dohôd skladať zo zástupcov etnických Srbov, Chorvátov a Bosniakov. Rokoval aj s lídrami kľúčových politických strán Bosniakov a Chorvátov.

Prvý problém Bosny a Hercegoviny sa podľa Lajčáka týka jej ambície stať sa členskou krajinou NATO, s čím súvisí predloženie príslušných akčných plánov.

"Voči tomu sa vzpierajú Srbi, ktorí hovoria, že Bosna a Hercegovina by nemala mať bližšie vzťahy s Alianciou ako Srbsko," povedal Lajčák na brífingu pre slovenské médiá. Pripomenul, že všetky tri etnické skupiny pred časom súhlasili so vstupom Bosny a Hercegoviny do NATO.

"Myslím si, že praktickú spoluprácu by sme mohli posunúť dopredu - bez toho, aby sme prekročili niektoré citlivosti," uviedol slovenský minister.

Ďalšou témou súčasnej Bosny a Hercegoviny je požiadavka etnických Chorvátov na zmenu volebného zákona. Bosna a Hercegovina je po Daytonskej dohode, ktorá ukončila vojnu v 90. rokoch minulého storočia, vybudovaná na etnickom princípe. Ako pripomenul Lajčák, EÚ pritom stavia na občianskom princípe.

Chorvátsky člen kolektívneho predsedníctva Željko Komšič bol zvolený hlasmi Bosniakov. Bosnianski Chorváti sa však sťažujú, že Bosniaci tak majú dvoch členov kolektívneho predsedníctva a oni žiadneho. Na zmenu volebného zákona by bolo možné využiť odborné kapacity Benátskej komisie či OBSE, myslí si Lajčák.

"Dôležité je, aby to nebrzdilo formovanie novej vlády. Európska komisia dala 14 konkrétnych odporúčaní pre Bosnu a Hercegovinu, ktoré treba začať plniť, ale nemôže ich plniť vláda, ktorá už osem mesiacov presluhuje," zdôraznil Lajčák.

Informoval, že s miestnymi politikmi sa pozná ešte zo svojho pôsobenia v medzinárodných štruktúrach a v rozhovoroch medzi štyri očami sa snažil prispieť k odblokovaniu procesu formovania novej vlády.

"Ešte pred desiatimi rokmi, keď som tu pracoval ako vysoký predstaviteľ, hovorilo sa, že Daytonská dohoda je záchranná vesta, ktorá sa počas rokov zmenila na zvieraciu kazajku," povedal Lajčák a vysvetlil, že dohoda síce zastavila vojnu, ale na základe tohto dokumentu sa krajina nemôže integrovať do EÚ.

"Tie tri konštitutívne národy sa jej ale zároveň boja pustiť, lebo im dáva záruky, že nebudú vytlačené z politického života," vyhlásil.

Bosna a Hercegovina bude podľa ministra potrebovať pomoc medzinárodného spoločenstva, najmä Európskej únie, avšak pre samotnú Úniu nie je Bosna jednou z hlavných priorít.

Atmosféra v krajine je však napriek vnútropolitickej kríze pokojná, nevzniklo etnické či sociálne napätie. Ak sa však situácia skoro nevyrieši, nedajú sa vylúčiť ani takéto dosahy krízy, upozornil Lajčák.

Problémom pri formovaní vlády je však aj to, že v Bosne a Hercegovine sa ochota na kompromis považuje za slabosť.

"Všetci si uvedomujú, že nefunkčnosť štátu ubližuje všetkým. Dnes napríklad Bosna a Hercegovina nemá svoju delegáciu v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, pretože prešvihli termín. Počul som viackrát v dnešných rozhovoroch, že je to hanba, lebo je to svedectvo, že tá krajina nefunguje," povedal.

(osobitný spravodajca TASR Jaroslav Bublinec)