Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Slovensko

Lajčák: Zo zasadnutia Ministerskej rady OBSE vzíde Bratislavská výzva

Námestník ministra zahraničných vecí Spojených štátov amerických pre európske a eurázijské záležitosti Philip Reeker (vľavo) a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a úradujúci predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Miroslav Lajčák sa vítajú počas zasadnutia Ministerskej rady OBSE v Bratislave 5. decembra 2019. Foto: TASR - Martin Baumann

Medzi témami rokovaní, ktoré budú na bratislavskom zasadnutí dominovať, sú predovšetkým Ukrajina, Gruzínsko a Náhorný Karabach a v menšej miere Podnestersko.

Bratislava 5. decembra (TASR) - Bratislavská výzva by mala byť výstupom dvojdňového zasadnutia Ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá sa vo štvrtok začína v Bratislave. Pred začiatkom rokovaní o tom novinárov informoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí a úradujúci predseda OBSE Miroslav Lajčák.

"Pripravili sme dokument, ktorý sa volá Bratislavská výzva – Bratislava Appeal, dokument, ktorým vyzývame ministrov, aby sa znovu prihlásili k princípom a k záväzkom, na ktorých OBSE vznikla a aby vyjadrili svoju podporu dialógu a k nachádzaniu riešení," povedal novinárom Lajčák na margo dokumentu, ktorý sa posledných päť rokov v OBSE nepodarilo prijať a vyjadril nádej, že práve v Bratislave dôjde k úspechu. Dodal, že "do tejto chvíle sa k nemu prihlásila viac než polovica účastníckych krajín".

Medzi témami rokovaní, ktoré budú na bratislavskom zasadnutí dominovať, sú predovšetkým Ukrajina, Gruzínsko a Náhorný Karabach a v menšej miere Podnestersko.

"Od prítomnosti ministrov očakávam, že dajú politické vedenie svojim delegáciám," priblížil šéf slovenskej diplomacie svoje očakávania od podujatia, ktoré je vyvrcholením ročného predsedníctva SR v tejto medzinárodnej organizácii.

V rámci OBSE, ktorej sídlo je vo Viedni, totiž celý rok pôsobia delegáti a zástupcovia jednotlivých účastníckych krajín. „Ministri sú tí, ktorí tomu majú dať politický impulz, politickú kontrolu," vysvetlil.

Lajčák pripomenul, že OBSE vznikla v roku 1975 uprostred studenej vojny. "Napriek všetkým napätiam boli naši predchodcovia schopní dohodnúť sa na pravidlách fungovania a na pravidlách komplexnému prístupu k bezpečnosti," zhodnotil.

Ministerská rada je podľa jeho slov príležitosťou povedať si, do akej miery je táto organizácia schopná reagovať na aktuálne meniace sa bezpečnostné hrozby. Tie, ako aj definícia bezpečnosti, sú totiž iné, než boli v roku 1975.

"Budem spokojný, keď prevládne rozum, zodpovednosť a ochota ku kompromisu, aby sme sa neocitli v situácii, keď sa budeme navzájom vydierať, blokovať si svoje návrhy bez reálneho dôvodu," pokračoval vo svojich očakávaniach v súvislosti so zasadnutím ministerskej rady, ktorá je najvyšším rozhodovacím orgánom OBSE.

Lajčák podľa vlastných slov ocení, "ak sa podarí nadviazať na tzv. duch Vysokých Tatier, ktorý sa podarilo vytvoriť počas letnej neformálnej ministerskej schôdzky vo Vysokých Tatrách".

Súčasťou summitu s viac ako 1500 delegátmi sú aj paralelné zasadnutia prípravných výborov, množstvo koordinačných stretnutí, rokovanie zástupcov Parlamentného zhromaždenia OBSE a ďalšie sprievodné podujatia.

Na v poradí 26. zasadnutí ministerskej rady vo štvrtok a v piatok (6. 12.) v Bratislave predstavitelia 57 účastníckych a 11 partnerských štátov OBSE budú hodnotiť činnosť organizácie za uplynulý rok. Rovnako sa tak budú venovať posilneniu dialógu o bezpečnostných výzvach v regióne OBSE. Zasadnutie bude vyvrcholením tohtoročného slovenského predsedníctva v tejto najväčšej regionálnej bezpečnostnej organizácii sveta, svojím rozsahom bude najväčším podujatím svojho druhu v modernej histórii Slovenska.

Do slovenskej metropoly zavíta takmer 40 ministrov a 13 štátnych tajomníkov rezortov diplomacie, na samite sa zúčastní aj generálny tajomník OBSE Thomas Greminger a vedúci troch nezávislých inštitúcií organizácie – Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Ingibjörg Sólrún Gísladóttir, vysoký komisár pre národnostné menšiny Lamberto Zannier a predstaviteľ pre slobodu médií Harlem Désir.