Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vo svojej vedeckej práci sa zameral na výskum funkcie endokrinného systému počas ontogenézy.
Autor TASR
Modra/Bratislava 19. augusta (TASR) - Lekár-endokrinológ Ladislav Macho jubiluje. Rodák z Modry sa v stredu dožije 85 rokov. Narodil sa 19. augusta 1930.
Po absolvovaní Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave nastúpil v roku 1955 do Slovenskej akadémie vied (SAV) a pracoval v Ústave experimentálnej endokrinológie SAV. Absolvoval viacero študijných pobytov v zahraničí – v Nemecku (1962), Belgicku (1963) a v Kanade (1965-1966). V rokoch 1971 až 1995 bol s krátkou prestávkou riaditeľom Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV.
Členom predsedníctva SAV bol v rokoch 1987-1989, v rokoch 1991-1992 zastával funkciu podpredsedu Československej akadémie vied (ČSAV, do ktorej bola v rokoch 1962-1992 začlenená SAV) a v rokoch 1990-1992 bol predsedom SAV. V roku 2004 ho prijali za člena Učenej spoločnosti (UčS) SAV, ktorá je čestným orgánom SAV.
Vo svojej vedeckej práci sa zameral na výskum funkcie endokrinného systému počas ontogenézy. Medzi jeho najvýznamnejšie vedecké výsledky patria dôkazy o existencii kritických periód vo vývoji endokrinných žliaz.
Stal sa členom viacerých vedeckých organizácií: International Academy of Astronautics, Academia Europea Scientiarum et Artium, Medzinárodná spoločnosť pre gravitačnú fyziológiu, European Society for Comparative Endocrinology, Slovenská fyziologická spoločnosť.
Jeho vedecké výsledky boli ocenené mnohými vyznamenaniami. Štátnou cenou za vedecký prínos vo vývojovej endokrinológii ho vyznamenali v roku 1978. Zlatú medailu SAV dostal v roku 1990. Zlatú plaketu Za zásluhy o vedu ľudstva dostal ako ocenenie od ČSAV tiež v roku 1990.
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil v januári 2012 Ladislavovi Machovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne v oblasti experimentálnej endokrinológie.
Po absolvovaní Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave nastúpil v roku 1955 do Slovenskej akadémie vied (SAV) a pracoval v Ústave experimentálnej endokrinológie SAV. Absolvoval viacero študijných pobytov v zahraničí – v Nemecku (1962), Belgicku (1963) a v Kanade (1965-1966). V rokoch 1971 až 1995 bol s krátkou prestávkou riaditeľom Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV.
Členom predsedníctva SAV bol v rokoch 1987-1989, v rokoch 1991-1992 zastával funkciu podpredsedu Československej akadémie vied (ČSAV, do ktorej bola v rokoch 1962-1992 začlenená SAV) a v rokoch 1990-1992 bol predsedom SAV. V roku 2004 ho prijali za člena Učenej spoločnosti (UčS) SAV, ktorá je čestným orgánom SAV.
Vo svojej vedeckej práci sa zameral na výskum funkcie endokrinného systému počas ontogenézy. Medzi jeho najvýznamnejšie vedecké výsledky patria dôkazy o existencii kritických periód vo vývoji endokrinných žliaz.
Stal sa členom viacerých vedeckých organizácií: International Academy of Astronautics, Academia Europea Scientiarum et Artium, Medzinárodná spoločnosť pre gravitačnú fyziológiu, European Society for Comparative Endocrinology, Slovenská fyziologická spoločnosť.
Jeho vedecké výsledky boli ocenené mnohými vyznamenaniami. Štátnou cenou za vedecký prínos vo vývojovej endokrinológii ho vyznamenali v roku 1978. Zlatú medailu SAV dostal v roku 1990. Zlatú plaketu Za zásluhy o vedu ľudstva dostal ako ocenenie od ČSAV tiež v roku 1990.
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil v januári 2012 Ladislavovi Machovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne v oblasti experimentálnej endokrinológie.
