Bratislava 26. novembra (TASR) - Preťažovanie zdravotníckeho systému si môže vyžiadať zvyšovanie kompetencií lekárnikov. „Aj v postpandemickej ére budeme vidieť, že jednoducho niektoré úkony sa v zdravotníckom systéme nebudú stíhať robiť a lekárnik je v prvej línii a je prvý zdravotnícky pracovník, ktorý nám môže napadnúť, aby niektoré zdravotnícke úkony prevzal,“ povedal Ján Klimas, vedúci Katedry farmakológie a toxikológie Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Podľa prezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa mnohé štáty Európskej únie už pozíciu farmaceutov v zdravotnom systéme dávno pochopili. "Farmaceuti sú tam súčasťou edukačných programov, súčasťou dlhodobej starostlivosti – napríklad o starších ľudí, sú súčasťou programov edukácie diabetikov, astmatikov, používania zdravotníckych pomôcok, zabezpečujú viaceré takéto programy vrátane očkovania napríklad," skonštatoval.

Legislatíva je nastavená tak, aby lekárnici už dnes mohli vykonávať napríklad dispenzačnú a konzultačnú činnosť a sú veľmi dôležitým článkom v prevencii mnohých ochorení alebo v skorom záchyte ochorení, vysvetlila Martina Hromádková, riaditeľka odboru farmácie sekcie farmácie a liekovej politiky Ministerstva zdravotníctva SR.

„Vidím ešte veľký priestor v pacientskom sumáre, keď sa lekárnik vie dostať ku komplexnej farmakoterapii pacienta, to znamená lieky, ktoré si vybral vo verejnej lekárni, aj tie, s ktorými v podstate odchádza nastavený z nemocnice. Možnože aj cez ten erecept, ktorý už je dnes funkčný, aj tam by sa dali ešte mnohé veci ďalej rozšíriť,“ pokračovala Hromádková. Doplnila, že pri zvyšovaní kompetencií je dôležitá vzájomná diskusia medzi lekárnikmi a lekármi. Napríklad aj v prípade spolupráce na očkovaní v lekárňach.

Kompetenciám zdravotníkov sa venoval 21. lekárnický kongres, ktorý sa uskutočnil v sobotu 21. novembra v Bratislave.