Liptovský Mikuláš 26. júla (TASR) - Dlhodobé letné horúčavy, prudké nárazové dažde, celkové zvýšenie priemernej ročnej teploty vzduchu, ako aj nízky počet dní pod bodom mrazu negatívne ovplyvňujú udržanie ľadovej výplne v jaskyniach. Na Slovensku má status ľadovej jaskyne už len Dobšinská ľadová jaskyňa. Demänovská ľadová jaskyňa stratila tento status, keď sa v roku 2022 roztopilo posledné torzo podlahového ľadu. Dovtedy sa priemerná ročná teplota vzduchu pohybovala okolo 0,3 stupňa Celzia, postupne rástla až na súčasných 1,7 stupňa Celzia. Pre TASR to uviedla Správa slovenských jaskýň (SSJ).

Straty ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni sú podľa speleoklimatologičky SSJ Lucie Pristašovej väčšie vo vyššie položených častiach jaskyne, bližšie k vstupu a povrchu, kde sledujú aj výraznejší nárast teplôt oproti spodným častiam jaskyne. „K úbytku dochádza aj v dôsledku prudkých nárazových dažďov, keď priesaková voda prudko steká do jaskyne a nestíha zamŕzať. Rovnako náhle topenie snehu prináša do jaskyne veľa vody,“ spresnila Pristašová.

Okrem klimatického monitoringu sa SSJ venuje aj 3D skenovaniu povrchu ľadových výplní. „Za posledný vyhodnotený rok 2025 sme v Dobšinskej ľadovej jaskyni zistili celkový úbytok približne 600 kubických metrov ľadu a úbytky sme zaznamenali aj v zimnej sezóne, počas ktorej by sa zásoby mali v optimálnom prípade dopĺňať. Najväčšia zmena je v Zrútenom dóme, kde od roku 2016 poklesol podlahový ľad o cca jeden meter a postupne sa otvára priezor do Ruffinyiho koridoru,“ priblížila geoekologička SSJ Laura Dušeková s tým, že odtok z topiaceho sa ľadu vo vyšších častiach jaskyne vytvára minimálne prírastky v nižších častiach jaskyne, kde pri nižších teplotách znovu zamŕza.

SSJ pre zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny a kompenzácie vplyvov návštevníkov však každoročne na jar akumuluje množstvo ľadu vo vstupnej časti Dobšinskej ľadovej jaskyne, aby sa vytvorila bariéra a zlepšila tak tepelná bilancia jaskyne.

Pri súčasnom objeme 110.000 kubických metrov ľadu v jaskyni a tempe úbytku 600 kubických metrov ročne by ľad mohol podľa Dušekovej vydržať približne ešte 180 rokov. „Keďže ale do modelovania vstupuje množstvo premenných a rovnako aj pri predpovediach klimatickej zmeny sa scenáre líšia, odhadované ‚dožitie‘ ľadu pravdepodobne bude kratšie. Čím bude ľadu menej, tým bude aj topenie pravdepodobne rýchlejšie, zároveň sú stále častejšie extrémy počasia, najmä letné teplé prívalové dažde ľadu veľmi škodia, nehovoriac o slabých zimách s nedostatkom snehu,“ doplnila geoekologička.