< sekcia Slovensko

Nenechajte si v LETE ujsť: Dovolenkové lákadlá malebného Liptova

Na leteckej snímke z 13. septembra 2018 pohľad na Likavský hrad v okrese Ružomberok. Foto: TASR - Michal Svítok

Liptovský hrad je najstaršia architektonická pamiatka Liptova a najvyššie položený slovenský hrad – leží vo výške 993 metrov.

Bratislava 8. júla (TASR) - Liptov sa môže pochváliť jednou z najmalebnejších prírodných scenérií Slovenska. Vďaka jedinečnosti prírodných zaujímavostí a bohatstvu kultúrno-historických pamiatok patrí medzi najatraktívnejšie a najvyhľadávanejšie oblasti.

Liptovský hrad: Je najstaršia architektonická pamiatka Liptova a najvyššie položený slovenský hrad – leží vo výške 993 metrov. Ruiny hradu sa rozprestierajú na vrchu zvanom Sestrč v Chočských vrchoch, nad obcami Kalameny a Bukovina neďaleko Ružomberka.

Liptovský Hrádok
Foto: TASR


Lúčky: V blízkosti Liptovského hradu ležia známe kúpele Lúčky. Ich história sa datuje od roku 1761, keď dal zemepán Adam Turiansky vykopať priestranný bazén - prvý ozajstný kúpeľ s liečivými účinkami.

Na snímke zrúcanina Starhradu (alebo Starý hrad) v obci Nezbudská Lúčka (okres Žilina), pohľad z plte na rieke Váh 26. septembra 2019.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Obec Lúčky sa môže popýšiť aj ďalším unikátom. Priamo v jej centre sa nachádza 13 metrov vysoký, kaskádový Lúčanský vodopád, ktorý je od roku 1974 Národnou prírodnou pamiatkou.

Likavský hrad: Rozprestiera sa nad obcou Likavka, blízko Ružomberka. Po rozsiahlej rekonštrukcii bola verejnosti sprístupnená Hunyadyho veža, v ktorej je umiestnená expozícia z dejín Likavského hradu. Tá je od 18. mája 2020 pre verejnosť opäť otvorená za presne stanovených hygienických podmienok.

Vlkolínec: V tejto podhorskej osade, ležiacej asi desať kilometrov od Ružomberka, sa zachovala pôvodná architektúra a štruktúra horskej osady želiarov, pastierov a drevorubačov. Pamiatka ľudovej architektúry Vlkolínec je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Obyvatelia živej podhorskej osady Vlkolínec.
Foto: TASR - Miroslava Mlynárová


Pribylina: Tamojšie Múzeum liptovskej dediny ponúka obraz roľníckych a remeselníckych stavieb obcí s výsadami a právami mestečiek s typickými znakmi ľudového staviteľstva dávneho Liptova.

Na snímke folkloristi v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline.
Foto: TASR/Miroslava Mlynárová


Bešeňová: Obec leží v termálnom srdci Liptova neďaleko Ružomberka. Je známa najmä vďaka geotermálnym prameňom, liečivé účinky ktorých využívali už starovekí Kelti. Nachádza sa tam Vodný park s celoročnou prevádzkou.

Thermal park Bešeňová
Foto: TASR/Jozef Ďurník


Bešeňovské travertíny:
Rozprestierajú sa niekoľko sto metrov severne od obce Bešeňová na ploche niečo viac ako tri hektáre. Svojou neobyčajnou rozmanitosťou patria medzi najzaujímavejšie pramenisté útvary v Európe.

Drevený kostol v obci Svätý Kríž: 14 kilometrov od Liptovského Mikuláša stojí drevený artikulárny kostol, ktorý patrí medzi najväčšie drevené kostoly v Európe. Prenesený tam bol počas výstavby Liptovskej Mary v rokoch 1974 až 1982 zo zatopenej obce Paludza.

Na snímke drevený artikulárny kostol neďaleko obce Svätý Kríž.
Foto: TASR - Romana Bugárová


Havránok: Skanzen Havránok predstavuje jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Slovensku, ktoré dokumentuje prítomnosť keltského obyvateľstva na Liptove v 4. až 1. storočí pred n. l. Nachádza sa pri obci Liptovská Sielnica nad priehradným múrom Liptovskej Mary. Pre verejnosť je opäť sprístupnené od 18. mája 2020 za presne stanovených hygienických podmienok.

Archeologické múzeum Havránok, ilustračná snímka.
Foto: TASR/Andrej Galica


Liptovská Mara: Vodné dielo medzi Liptovským Mikulášom a Ružomberkom sa nazýva aj "Liptovské more". Je vyhľadávaným centrom letnej rekreácie, ktoré ponúka široké možnosti kúpania, člnkovania, surfovania, jazdy na vodných skútroch, ako aj vyhliadkovú plavbu loďou z prístavu v Liptovskom Trnovci.

Napriek teplému počasiu je voda v priehrade Liptovská Mara ešte stále chladná a do vody sa odvážia len otužilci.
Foto: TASR - Andrej Galica


Demänovská ľadová jaskyňa: Jedna z prvých známych jaskýň sveta sa nachádza približne desať kilometrov od Liptovského Mikuláša. Známa je nálezmi kostí medveďa jaskynného, ako aj ľadovými kvapľami a vodopádmi.

Na snímke priestory Demänovskej ľadovej jaskyne slobody v Nízkych Tatrách.
Foto: TASR - Andrej Galica


Stanišovská jaskyňa: Jediná celoročne prístupná jaskyňa na Liptove leží v severnej časti Jánskej doliny neďaleko obce Liptovský Ján.

Na snímke vstupná brána do Stanišovskej jaskyne v Liptovskom Jáne.
Foto: TASR - Miroslava Mlynárová


Hybe, Východná, Važec – trojica rázovitých liptovských dedín učupených pod Kriváňom, z ktorých každá ponúka niečo svojské, originálne.

Hybe: Celé jadro obce, rodiska mnohých významných slovenských osobností, ako napríklad spisovateľov Dobroslava Chrobáka, Petra Jaroša či hercov Ivana Rajniaka, Ondreja Jariabeka a Slava Záhradníka, je vyhlásené za zónu kultúrneho bohatstva. Obec preslávil aj film Martina Ťapáka Pacho, Hybský zbojník. Socha legendárneho zbojníka je na námestí.

Východná: Kolíska najstaršieho a najväčšieho folklórneho festivalu na Slovensku s medzinárodnou účasťou. Tento rok sa však festival pre nový koronavírus neuskutoční - organizátori presunuli termín na začiatok júla 2021.

Snímky zfolklórneho festivalu vo Východnej.
Foto: TASR/Milan Kapusta


Važec: Z tejto rázovitej liptovskej obce je to len na skok do Važeckej jaskyne, ktorá je známa bohatou kvapľovou výzdobou.